Klimatické prínosy AI prevyšujú jej energetickú náročnosť, ukazuje prieskum KPMG; zvyšuje sa tiež potreba rekvalifikácie a prípravy pracovnej sily.

11.12.2025 | FOCUS na Slovensko

– Umelá inteligencia sa za pár rokov sa posunula z pilotných projektov na motor globálnej produktivity a inovácií. Jej nástup však zároveň vyvolal obavy. Technológia, ktorá poháňa pokrok, sa stala symbolom rastúcej diskusie o spotrebe energie a vplyve na klímu. Ako ukazujú výsledky novej globálnej štúdie KPMG, pozitívny vplyv AI na dekarbonizáciu, podporu inovácií a ochranu prírody výrazne prevyšuje jej energetickú náročnosť.

Nástup AI priniesol nevídaný nárast výpočtového výkonu a s ním aj prudký rast energetických nárokov. Tréning a prevádzka veľkých modelov si vyžadujú obrovské množstvo elektriny, čo vedie k masívnemu rozmachu dátových centier, teda priemyselných komplexov navrhnutých na spracovanie a dodávanie inteligentných riešení. Ide o jedny z energeticky najnáročnejších zariadení, aké kedy vznikli. Zdroje, ktoré túto expanziu poháňajú, sú však rôzne. Viaceré významné spoločnosti v oblasti technológií rýchlo napredujú, uzatvárajú dlhodobé zmluvy na dodávky zelenej energie a budujú vlastné obnoviteľné kapacity. Iní sú stále závislí od sietí, ktoré sú výrazne založené na fosílnych palivách. Práve tento nerovnomerný posun vyvolal verejnú debatu, či môže AI napriek svojmu potenciálu oslabiť klimatickú agendu tým, že bude spotrebúvať čoraz viac energie z neobnoviteľných zdrojov.

Ako ukazujú výsledky štúdie KPMG AI’s dual promise, hoci AI skutočne potrebuje značné energetické zdroje, jej schopnosť optimalizovať systémy, zvyšovať efektivitu a podporovať inovácie vysoko prevyšuje jej energetickú náročnosť. Až 87 % lídrov zapojených do prieskumu tvrdí, že AI je kľúčová pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality. Len 30 % však dáva v krátkodobom horizonte prioritu zvyšovaniu energetickej efektívnosti samotnej AI.

„AI sa rýchlo stáva jedným z najsilnejších nástrojov na urýchlenie klimatického pokroku. Pomáha operátorom sietí predpovedať dopyt a vyrovnávať dodávku obnoviteľných zdrojov. Optimalizuje priemyselnú efektivitu, posúva klimatické modelovanie, znižuje odpad a urýchľuje zavádzanie čistej energie,“ vysvetľuje Michal Maxim, Associate partner v KPMG na Slovensku zodpovedný za služby v oblasti riadenia finančných rizík a ESG. „Kľúčová otázka teda neznie, či AI spotrebúva energiu, ale akú energiu spotrebúva a ako dokážeme AI využiť na dekarbonizáciu, a ochranu prírody a biodiverzity,“ dodáva.

Globálny prieskum spoločnosti KPMG medzi generálnymi riaditeľmi CEO Outlook navyše ukazuje, že rovnako to vnímajú aj lídri v energetickom priemysle. Viac ako štyria z piatich generálnych riaditeľov veria, že AI môže pomôcť pri znižovaní emisií a optimalizácii spotreby energie. Až 74 % tiež uvádza, že AI môže zlepšiť analýzu klimatických rizík a umožniť presnejšie modelovanie predikcií a budúcich scenárov. Umelá inteligencia tak nepredstavuje záťaž pre globálne zdroje – naopak, čoraz viac sa ukazuje ako technológia s výrazným prínosom. Podporuje znižovanie emisií, zlepšuje fungovanie energetických zariadení a prináša nové možnosti pre klimatickú odolnosť aj obnovu prírodných ekosystémov. Namiesto kompenzovania vlastnej stopy tak čoraz viac vytvára priestor na výrazné posilnenie environmentálneho dopadu tam, kde ju firmy a verejný sektor dokážu efektívne nasadiť.

Pripravenosť ľudí na AI ako kľúč k úspechu

Popri environmentálnych aspektoch AI stojí za zmienku aj významná sociálna výzva. Organizácie totiž musia zabezpečiť, aby ich personál dokázal nové technológie efektívne využívať. Podľa prieskumu spoločnosti KPMG CEO Outlook až 77 % lídrov očakáva, že pripravenosť zamestnancov na prácu s AI bude v najbližších rokoch rozhodujúca pre prosperitu firmy. Súťaž o AI talenty je pritom silná a 70 % generálnych riaditeľov tvrdí, že nedostatok odborníkov môže brzdiť ich rast. Firmy preto zrýchľujú preškoľovanie, menia pracovné úlohy a intenzívne dopĺňajú tímy o ľudí so znalosťami AI. Takmer osem z desiatich riaditeľov už prehodnotilo spôsob, akým vzdelávajú a rozvíjajú zamestnancov, pričom dôraz kladú na udržanie kľúčových talentov.

Transformácia však prináša aj riziká. Lídri upozorňujú na potrebu udržať firemnú kultúru a riešiť neochotu časti zamestnancov osvojovať si nové technológie. Novou témou je aj multigeneračné riadenie pracovnej sily – starnúca populácia, generačné rozdiely v zručnostiach a zvyšujúci sa počet odchodov do dôchodku podľa lídrov významne ovplyvnia nábor a udržanie talentov. „Organizácie, ktoré dokážu systematicky rozvíjať digitálne kompetencie a riadiť zmenu naprieč celou pracovnou silou, si vytvoria podmienky nielen pre udržateľný rast, ale aj pre dlhodobú odolnosť v prostredí zrýchľujúcej sa technologickej transformácie,“ uzatvára Michal Maxim.

Viac sa dozviete v štúdiách KPMG AI’s dual promise a KPMG CEO Outlook 2025.

Zdroj: KPMG.sk

DKV Mobility predstavuje nabíjaciu kartu pre elektrické nákladné vozidlá

DKV Mobility uvádza na trh nabíjaciu kartu navrhnutú špeciálne pre dopravcov prevádzkujúcich elektrické úžitkové vozidlá. Karta DKV Card +Charge Truck poskytuje prístup k viac ako 3 000 overeným nabíjacím bodom vhodným pre nákladné vozidlá za konkurencieschopné sadzby vo viac ako 17 európskych krajinách. Karta rozširuje existujúce portfólio spoločnosti DKV Mobility a je súčasťou jej rastovej stratégie v oblasti elektromobility. Cieľom je čo najviac zjednodušiť zákazníkom prechod na alternatívne pohony.

Rastúci dopyt po výstavbe naráža na opatrnosť stavebných firiem; strategické priority manažérov sa opierajú o optimalizáciu ľudí, technológií a modelov realizácie s cieľom dosiahnuť udržateľný rast.

Globálny stavebný sektor vstupuje do novej fázy, ktorú charakterizuje výrazný paradox. Dopyt po stavebných a infraštruktúrnych projektoch rastie a s ním aj optimizmus lídrov v odvetví, zároveň však narastá opatrnosť a neochota podstupovať riziká. Vyplýva to z najnovšej štúdie KPMG, ktorá mapovala názory 375 vedúcich predstaviteľov stavebných, infraštruktúrnych a realitných spoločností z celého sveta.

Perspektívy ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky v závislosti od dostupnosti zahraničných investícií

Slovenská ekonomika sa nachádza v rovnakom prostredí ako väčšina európskych krajín – v čase intenzívnej globálnej súťaže o investičný kapitál, technologické projekty a priemyselné kapacity. Ďalší rast, odolnosť a konkurencieschopnosť sa čoraz výraznejšie odvíjajú od schopnosti prilákať a udržať kvalitné zahraničné investície. Tie už dnes nepredstavujú iba zdroj kapitálu, ale najmä nositeľov technológií, inovácií, moderných výrobných postupov a prepojenia na globálne hodnotové reťazce.