Podmienky dohody
Dohoda zavádza jednotný maximálny colný limit 15 % pre väčšinu vývozu z EÚ do USA vrátane automobilov, polovodičov a farmaceutík. Tento rámec je vnímaný ako prevencia voči riziku výrazného zvýšenia ciel až na 30 % či 50 %, ako to v minulosti avizoval prezident Trump. Výnimky platia pre vybrané sektory ako sú lietadlá, chemické produkty, generické lieky a kritické komponenty. Na tie sa vzťahuje režim „zero‑for‑zero“, teda nulové clo. Tarify na oceľ a hliník zostávajú nezmenené na úrovni 50 %.
EÚ sa v rámci dohody zaviazala ku kúpam amerických energetických produktov v objeme približne 750 miliárd USD a investíciám vo výške 600 miliárd USD do roku 2029. Cieľom dohody je okrem stabilizácie obchodného prostredia aj posilnenie spolupráce v oblasti nízkouhlíkových technológií, výskumu a prístupu ku kritickým komponentom, ktoré sú kľúčové pre transformáciu priemyslu a energetiky. V praxi by niektoré európske produkty mohli získať prístup k americkým podporným mechanizmom alebo výnimkám z ciel.
Dôsledky pre Slovensko
Slovensko patrí medzi krajiny regiónu najviac vystavené dôsledkom americkej colnej politiky, keďže približne 4,5 % jeho celkového exportu smeruje na americký trh. Približne každé desiate auto vyrobené na Slovensku smeruje do USA. Vzhľadom na nové 15 % clo je otázne, či koncoví zákazníci budú ochotní akceptovať vyššiu cenu. V prípade poklesu dopytu by mohol byť automobilový sektor nútený upravovať výrobné objemy či prenajaté kapacity, čo by mohlo následne ovplyvniť aj trh nehnuteľností, najmä renegociáciu nájomných zmlúv v priemyselných parkoch.
Vývoj situácie v sektore priemysel a logistika na Slovensku
V prvej polovici roka 2025 došlo k výraznému nárastu objemu transakcií na trhu komerčných nehnuteľností, a to o 52 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Tento nárast nastal napriek pretrvávajúcemu napätiu na trhu a stále opatrnejším rozhodnutiam firiem. Najväčší dopyt je po priemyselných a logistických priestoroch, pričom najvýraznejšie sa tento trend prejavuje v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.
Súčasné globálne ekonomické a politické výzvy, ako aj rastúca neistota v dodávateľských reťazcoch, vedú k zmenám v preferenciách nájomcov. Presun výroby späť do domovských krajín (reshoring) a do geograficky bližších krajín (nearshoring) ovplyvňuje rozhodovanie firiem, ktoré teraz kladú väčší dôraz na odolnosť dodávateľských reťazcov orientovaných na domáci trh. Tento posun od logistiky „just-in-time“ k prístupu „just-in-case“ sa týka najmä sektorov ako obrana, elektronika, farmácia a kritické komponenty.
V spojení s obchodnou dohodou medzi USA a EÚ sa otvára priestor pre ďalšie prehĺbenie týchto trendov. Nájomcovia začínajú prehodnocovať a skracovať svoje dodávateľské reťazce s cieľom minimalizovať riziká, pričom preferujú blízkosť ku koncovým používateľom a infraštruktúre pred cenovo výhodnou, no zraniteľnou zahraničnou výrobou.
Tieto zmeny v globálnych dodávateľských reťazcoch prinášajú nové príležitosti pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré môžu profitovať zo zmeny námorných trás a presmerovania výroby. Slovensko, ako súčasť tohto regiónu, má potenciál prilákať investície a diverzifikovať svoj export, ak dokáže využiť nový rámec pre spoluprácu s USA v oblasti nízkouhlíkových technológií a energetiky. Zároveň však čelí aj viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho konkurencieschopnosť. Rastúce daňové zaťaženie, oslabujúci dopyt a geopolitická neistota, spojené s vnútropolitickým napätím a rastúcimi nákladmi na pracovnú silu, znevýhodňujú krajinu v porovnaní s inými štátmi regiónu. Udržanie atraktivity pre investície a schopnosť flexibilne reagovať na nové podmienky globálneho obchodu, ktoré nastoľuje aj nová dohoda medzi USA a EÚ, budú rozhodujúcimi faktormi ďalšieho rozvoja priemyslu a trhu komerčných nehnuteľností na Slovensku.
Zdroj: Colliers
