Za problémom stojí kombinácia viacerých faktorov. Jedným z najvýraznejších je demografický vývoj. Slovensko, podobne ako väčšina Európy, starne a trh práce sa postupne vyčerpáva. Nízka nezamestnanosť síce na prvý pohľad vyzerá pozitívne, no pre zamestnávateľov znamená, že dostupných pracovníkov je čoraz menej. Logistika zároveň súperí o zamestnancov s výrobným sektorom, retailom či službami, kde medzi sebou súperia o atraktívnejšie podmienky.
Mladšie generácie navyše vnímajú logistiku odlišne ako ich predchodcovia. Fyzicky náročná práca, nočné zmeny či stereotypné činnosti sú pre mnohých mladých ľudí menej atraktívne ako digitálne profesie alebo flexibilné formy zamestnania. Generácia, ktorá vyrastala v online prostredí, prirodzene očakáva moderné pracovné podmienky, technologické vybavenie a väčší dôraz na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Firmy preto dnes nesúťažia len výškou mzdy, ale aj schopnosťou vytvoriť pracovné prostredie, ktoré dokáže zaujať a udržať zamestnancov.
Práve preto sa čoraz viac hovorí o automatizácii. Robotizované sklady, autonómne vozíky, inteligentné triediace systémy či pokročilé softvérové riešenia už nie sú víziou budúcnosti, ale realitou mnohých logistických centier. Technológie pomáhajú zrýchľovať procesy, eliminovať chyby a znižovať závislosť od manuálnej práce. Automatizácia však nie je zázračným riešením, ktoré problém nedostatku pracovnej sily okamžite odstráni.
Po prvé, ide o finančne mimoriadne náročné investície, ktoré si nemôže dovoliť každá firma. Veľké medzinárodné spoločnosti majú často kapitál aj technologické know-how, no menší hráči sa dostávajú pod tlak. Ak neinvestujú do modernizácie, riskujú stratu konkurencieschopnosti. Ak investujú, musia zvládnuť vysoké náklady a neistú návratnosť.
Po druhé, automatizácia nemení len procesy, ale aj štruktúru pracovnej sily. Firmy síce potrebujú menej manuálnych pracovníkov, no rastie dopyt po technikoch, programátoroch, dátových analytikoch či odborníkoch na údržbu automatizovaných systémov. A práve týchto profesií je na trhu dlhodobý nedostatok. V praxi tak často dochádza k paradoxu, že technológie síce znižujú závislosť od určitého typu práce, no zároveň vytvárajú nový tlak na získanie kvalifikovaných ľudí.
Riešením tohto problému sa preto stáva zahraničná pracovná sila. Mnohé logistické firmy by dnes bez pracovníkov z tretích krajín nedokázali zabezpečiť plynulú prevádzku. Zamestnanci z Ukrajiny, Srbska, Gruzínska, Filipín či krajín strednej Ázie sa stali bežnou súčasťou logistických centier naprieč regiónom.
Z pohľadu firiem ide často o najrýchlejšie dostupné riešenie. Nábor zo zahraničia však prináša vlastné komplikácie. Administratívne procesy sú zdĺhavé, vízové a pracovné povolenia často neflexibilné a firmy zároveň musia riešiť ubytovanie, adaptáciu či jazykové bariéry. Ak chce podnik zahraničných pracovníkov dlhodobo udržať, nestačí ich len zamestnať. Musí vytvoriť prostredie, v ktorom budú schopní fungovať aj mimo pracoviska.
Téma zahraničnej pracovnej sily zároveň otvára širšiu spoločenskú diskusiu. Slovensko si bude musieť priznať, že bez kontrolovanej ekonomickej migrácie nebude schopné pokryť potreby trhu práce. Kľúčové však bude nastaviť systém tak, aby bol efektívny, transparentný a zároveň podporoval integráciu pracovníkov do spoločnosti.
Paralelne s tým rastie tlak na produktivitu. Zákazníci si zvykli na extrémne rýchle dodávky, presnosť a flexibilitu. To, čo bolo ešte pred pár rokmi nadštandardom, je dnes základným očakávaním. Firmy preto optimalizujú procesy, skracujú dodacie lehoty a snažia sa maximalizovať výkon. Ak však rovnaký objem práce vykonáva menej ľudí, rastie riziko preťaženia zamestnancov, chybovosti aj fluktuácie.
Práve fluktuácia sa stáva jedným z najväčších problémov logistiky. Zamestnanci často odchádzajú po krátkom čase, čo firmám zvyšuje náklady na nábor a zaškolenie. Navyše sa vytvára začarovaný kruh: nedostatok ľudí zvyšuje tlak na existujúcich pracovníkov, čo následne vedie k ďalším odchodom.
Ukazuje sa preto, že riešenie nebude stáť len na technológiách alebo zahraničných pracovníkoch. Kľúčová bude celková zmena prístupu k práci v logistike. Firmy budú musieť výraznejšie investovať do pracovných podmienok, vzdelávania, benefitov a firemnej kultúry. Dôležitá bude aj väčšia flexibilita pracovných modelov či možnosť kariérneho rastu.
Významnú úlohu zohrá aj vzdelávací systém. Slovensko dlhodobo zápasí s nesúladom medzi potrebami trhu práce a štruktúrou absolventov. Logistika pritom už dávno nie je len o manuálnej práci. Moderné logistické centrá potrebujú ľudí schopných pracovať s dátami, technológiami a automatizovanými systémami. Bez intenzívnejšieho prepájania škôl a praxe bude problém nedostatku kvalifikovaných pracovníkov pokračovať.
RNDr. Oto Nevický, MBA | Generálny sekretár AZZZ SR
Logistika dnes stojí na križovatke medzi technologickým pokrokom a realitou trhu práce. Úspešné budú tie firmy, ktoré dokážu správne kombinovať automatizáciu, efektívne využívať zahraničnú pracovnú silu a zároveň vytvárať atraktívne pracovné prostredie pre domácich zamestnancov.
Nedostatok pracovnej sily preto netreba vnímať len ako hrozbu. Je to zároveň impulz na modernizáciu, inovácie a zmenu fungovania celého odvetvia. Firmy, ktoré túto transformáciu zvládnu, získajú konkurenčnú výhodu. Tie, ktoré zostanú pri starých modeloch fungovania, budú čeliť čoraz väčšiemu tlaku, a to nielen zo strany trhu, ale aj samotnej reality pracovnej sily v Európe.
Zdroj: LogisticFOCUS
