Nová recesia?
Centrálne banky, ktoré sa chcú vyhnúť zopakovaniu scenára zo 70. rokov, začali cyklus sprísňovania menovej politiky. Ten sa podľa nich skončí, až keď sa ceny viac ustália – hoci makroekonomickou daňou môže byť nová recesia. A nielen to. Podľa Coface rastie aj riziko insolvencií. „Obdobia poznačené sprísnením finančných podmienok – najmä, ak sú také veľké – majú takmer vždy vplyv na pohľadávky. A to najmä vtedy, ak sú tieto epizódy spojené s ďalšími faktormi, ktoré zaťažujú ziskovosť firiem, ako je to dnes v prípade prudkého nárastu, alebo pretrvávajúcej vysokej úrovne cien vstupov a komodít, najmä energií a v budúcnosti zrejme aj miezd,“ upozorňuje generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko Ján Čarný.
Každoročné rokovania vedené na pozadí plnej zamestnanosti a často dvojcifernej inflácie totiž nenechávajú veľa priestoru na pochybnosti: mzdové náklady citeľne porastú, pričom je zrejmé, že medzi jednotlivými krajinami a odvetviami podnikania budú zreteľné rozdiely. „Citeľne sa zvýšia aj úrokové náklady a obmedzí sa prístup k bankovým úverom. Zároveň sa peňažné toky podnikov končia v oveľa menej priaznivom stave – najmä v energeticky najnáročnejších oblastiach výrobného sektora,“ podotýka Ján Čarný.
Insolvenčný paradox
Počas pandémie Covid-19 vlády krajín prijímali rôzne podporné opatrenia, aby insolvencie či bankroty firiem oddialili. Tento „paradox“ platobnej neschopnosti by však mal zaniknúť z dvoch hlavných dôvodov. „Prvý sa týka vládnych intervencií, ktoré sú v súčasnosti pod oveľa väčším tlakom ako pred dvoma rokmi v dôsledku návratu inflácie a konfliktných cieľov s menovou politikou,“ upozorňuje hlavný ekonóm Coface Jean-Christophe Caffet. Zatiaľ čo rozpočtová podpora zavedená počas pandémie predstavovala v najvyspelejších ekonomikách viac ako 10 bodov HDP, krajiny v Európe, s výnimkou Nemecka, sú už vo výdavkoch opatrnejšie. Opatrenia na riešenie energetickej krízy predstavujú približne 3 body HDP. Inými slovami, prístup „za každú cenu“, ktorý prijali vlády, je už jednoznačne za nami. „Druhý dôvod súvisí so zásadnou povahou súčasnej krízy, ktorá je diametrálne odlišná od krízy v zdravotníctve: pandémia Covid-19 bola viac-menej dočasným šokom, ktorý zahladil takmer všetky variabilné náklady, ktoré znášali podniky. Súčasná kríza je však skôr trvalým šokom vedúcim k zvýšeniu celkových nákladov, ktoré štát nemôže v plnej miere znášať,“ upozorňuje Jean-Christophe Caffet. Za týchto podmienok je preto ťažké nepredpokladať prudký nárast platobnej neschopnosti firiem v nasledujúcich štvrťrokoch.
Svoju úlohu pri vlaňajšom zachovaní aktivity a do istej miery aj sociálnej stability totiž zohrali aj mimoriadne opatrenia prijaté na riešenie energetickej krízy, najmä v Európe. „Všetky tieto kroky však nemôžu pôsobiť večne a vyhliadky na rok 2023 sú prinajmenšom pochmúrne bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať konflikt na Ukrajine. Očakávame, že globálny rast bude v budúcom roku nižší ako 2 %, pričom priemer za posledných desať rokov bol viac ako 3,0 %,“ dodáva Jean-Christophe Caffet, hlavný ekonóm skupiny Coface.
Zdroj: Coface
