Na rozdiel od vlaňajších nádejí, ktoré sa niesli v znamení eufórie po pandémii, sú makroekonomické vyhliadky na rok 2023 prinajmenšom pochmúrne. „Väčšina identifikovaných rizík sa potvrdila, čo vyvoláva obavy z ďalšieho hrozného roka pre svetovú ekonomiku, najmä pre Európu, kde sa hospodárstvo už teraz zastavilo, zatiaľ čo inflácia stále dosahuje nové výšky,“ upozorňuje Jean-Christophe Caffet, hlavný ekonóm skupiny Coface. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Nová recesia?
Centrálne banky, ktoré sa chcú vyhnúť zopakovaniu scenára zo 70. rokov, začali cyklus sprísňovania menovej politiky. Ten sa podľa nich skončí, až keď sa ceny viac ustália – hoci makroekonomickou daňou môže byť nová recesia. A nielen to. Podľa Coface rastie aj riziko insolvencií. „Obdobia poznačené sprísnením finančných podmienok – najmä, ak sú také veľké – majú takmer vždy vplyv na pohľadávky. A to najmä vtedy, ak sú tieto epizódy spojené s ďalšími faktormi, ktoré zaťažujú ziskovosť firiem, ako je to dnes v prípade prudkého nárastu, alebo pretrvávajúcej vysokej úrovne cien vstupov a komodít, najmä energií a v budúcnosti zrejme aj miezd,“ upozorňuje generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko Ján Čarný.
Každoročné rokovania vedené na pozadí plnej zamestnanosti a často dvojcifernej inflácie totiž nenechávajú veľa priestoru na pochybnosti: mzdové náklady citeľne porastú, pričom je zrejmé, že medzi jednotlivými krajinami a odvetviami podnikania budú zreteľné rozdiely. „Citeľne sa zvýšia aj úrokové náklady a obmedzí sa prístup k bankovým úverom. Zároveň sa peňažné toky podnikov končia v oveľa menej priaznivom stave – najmä v energeticky najnáročnejších oblastiach výrobného sektora,“ podotýka Ján Čarný.
Insolvenčný paradox
Počas pandémie Covid-19 vlády krajín prijímali rôzne podporné opatrenia, aby insolvencie či bankroty firiem oddialili. Tento „paradox“ platobnej neschopnosti by však mal zaniknúť z dvoch hlavných dôvodov. „Prvý sa týka vládnych intervencií, ktoré sú v súčasnosti pod oveľa väčším tlakom ako pred dvoma rokmi v dôsledku návratu inflácie a konfliktných cieľov s menovou politikou,“ upozorňuje hlavný ekonóm Coface Jean-Christophe Caffet. Zatiaľ čo rozpočtová podpora zavedená počas pandémie predstavovala v najvyspelejších ekonomikách viac ako 10 bodov HDP, krajiny v Európe, s výnimkou Nemecka, sú už vo výdavkoch opatrnejšie. Opatrenia na riešenie energetickej krízy predstavujú približne 3 body HDP. Inými slovami, prístup „za každú cenu“, ktorý prijali vlády, je už jednoznačne za nami. „Druhý dôvod súvisí so zásadnou povahou súčasnej krízy, ktorá je diametrálne odlišná od krízy v zdravotníctve: pandémia Covid 19 bola viac-menej dočasným šokom, ktorý zahladil takmer všetky variabilné náklady, ktoré znášali podniky. Súčasná kríza je však skôr trvalým šokom vedúcim k zvýšeniu celkových nákladov, ktoré štát nemôže v plnej miere znášať,“ upozorňuje Jean-Christophe Caffet. Za týchto podmienok je preto ťažké nepredpokladať prudký nárast platobnej neschopnosti firiem v nasledujúcich štvrťrokoch.
Svoju úlohu pri vlaňajšom zachovaní aktivity a do istej miery aj sociálnej stability totiž zohrali aj mimoriadne opatrenia prijaté na riešenie energetickej krízy, najmä v Európe. „Všetky tieto kroky však nemôžu pôsobiť večne a vyhliadky na rok 2023 sú prinajmenšom pochmúrne bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať konflikt na Ukrajine. Očakávame, že globálny rast bude v budúcom roku nižší ako 2 %, pričom priemer za posledných desať rokov bol viac ako 3,0 %,“ dodáva Jean-Christophe Caffet, hlavný ekonóm skupiny Coface.
Zdroj: Coface
