Nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, zverejnila už po 15. raz rebríček najväčších firiem v regióne strednej a východnej Európy podľa obratu – Coface CEE TOP 500. Najväčšou firmou je opäť poľská ropná a plynárenská spoločnosť PKN Orlen. Tá zostáva neporaziteľná na prvom mieste s výrazným posilnením svojho postavenia v rebríčku vďaka 111 % nárastu obratu po 52 % náraste v predchádzajúcom roku.
Post dvojky si uzurpovala ďalšia energetická spoločnosť, česká RWE, ktorá tak z tohto miesta vytesnila českú automobilku Škoda Auto. Aj tretia a štvrtá priečka patrí zástupcom z energetiky – nadnárodnej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL Hungary (materskej spoločnosti rafinérie Slovnaft), resp. maďarskej MVM Energetika (4. miesto). Česká Škoda Auto obsadila až 5. priečku. Pohoršil si aj poľský maloobchodný predajca Jeronimo Martins Polska, ktorý je šiesty. Siedme miesto patrí opäť energetickej spoločnosti z Poľska PGE. Všetky tieto spoločnosti zaznamenali v roku 2022 vyšší obrat v porovnaní s predchádzajúcim rokom, spoločnosti obchodujúce s elektrinou ako RWE a MVM dokonca vykázali trojciferný rast tržieb. Naopak, automobilový sektor je tentoraz v prvej desiatke zastúpený skromnejšie. Slovenský zástupca Volkswagen Slovakia dokonca z prvej desiatky vypadol a s tržbami 9,735 miliardy eur je až na 11. mieste.
Obrom rástol obrat, zisk aj počet zamestnancov
Rebríček Coface CEE TOP 500 porovnáva najväčšie firmy podľa tržieb za rok 2022 z 12 krajín regiónu – Poľska, Maďarska, Česka, Slovenska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Slovinska, Chorvátska, Srbska, Rumunska a Bulharska. Kritériom je, aby ich ročné tržby dosiahli aspoň 300 miliónov eur, nepôsobili vo finančnom sektore a zverejňovali údaje. Rebríček Coface CEE TOP 500 zároveň prináša aj prehľad o čistom zisku najväčších firiem, počte zamestnancov a medziročné zmeny, sektory a trhy, ako aj ratingy spoločností Coface. Hospodárska výkonnosť rebríčka slúži ako reprezentatívny ukazovateľ trhových trendov v celom regióne.
„Makroekonomické prostredie a rastúce náklady poskytli živnú pôdu pre rast obratov firiem. Výsledky rebríčka najväčších spoločností v regióne za rok 2022 tento trend potvrdzujú,“ konštatuje k výsledkom Jarosław Jaworski, generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu. Celkový obrat všetkých 500 spoločností sa vyšplhal o 39,8 % na 1,1 bilióna eur. Súhrnný čistý zisk sa zvýšil o +46,5 % na 54 745 mil. eur. Okrem toho 500 spoločností zamestnávalo 2,3 milióna ľudí, čo je medziročne rast +3,5 %.
Región pritom čelil výzvam aj po zotavení sa z následkov pandémie Covid-19, keď vlani jednotlivé odvetvia pocítili dopad invázie Ruska na Ukrajinu. „To malo za následok nárast nákladov, najmä v oblasti energetických komodít, ale aj nedostatok výrobných komponentov a narušenie dodávateľských reťazcov,“ hovorí k vývoju v regióne Grzegorz Sielewicz, regionálny ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu. Ako dodáva, aj napriek tomu región strednej a východnej Európy dosiahol v roku 2022 solídny rast HDP na úrovni 4,0 % (po 6,2 % v predchádzajúcom roku), ktorý podporili rastúce zásoby a silný domáci dopyt.
Počet firiem je skromnejší
Slovensko má v rebríčku najväčších firiem v regióne len 31 zástupcov, o štyri menej, než rok predtým. S počtom 166 firiem vedie v regióne Poľsko, druhé najpočetnejšie zastúpenie má Česko so 77 firmami a na treťom je Rumunsko, so 60 zástupcami. Česko je zároveň krajinou, kde počet firiem klesol medziročne najviac, až o 15.
Slovensko pritom kopíruje regionálny trend. Najviac si polepšili firmy z energosektora a služieb, naopak firmy z automotive sa prepadávali. Volkswagen Slovakia ako najväčšia slovenská firma sa v rebríčku umiestnila až na 11. mieste. Z prvej dvadsiatky vypadla aj automobilka KIA Slovakia, ktorá je na 27. mieste (z 20. miesta). Treťou najväčšou firmou je Slovnaft, ktorý si v rebríčku polepšil medziročne z 34. miesta na 32. Obdobne si polepšili aj Slovenské elektrárne zo 62. priečky poskočili na tohtoročné 40. miesto. Do prvej päťdesiatky sa nezmestil US Steel, ktorý sa prepadol medziročne z 38. na 53. priečku.
Najväčší skokani
Hoci lídri rebríčka sú jasní, niektoré spoločnosti prekonali svojich konkurentov a ukázali sa byť úspešnejší ako v predchádzajúcom roku. Do tejto skupiny patria spoločnosti, ktoré ťažili najmä z rastu cien komodít. Ide o firmy zaoberajúce sa obchodom s elektrickou energiou a jej prenosom, ako aj petrochemické spoločnosti, napríklad bulharská spoločnosť TETs Maritsa Iztok 2 (139. miesto), ktorá vďaka nárastu obratu o 199 % poskočila medziročne až o 256 miest. Chorvátska spoločnosť Petrol sa posunula o 231 miest na 263. miesto, litovská spoločnosť Ignitis UAB skočila na 80. priečku vďaka posunu o 214 miest. Darilo sa aj rumunskej firme Tinmar Energy, ktorá poskočila o 202 miest na 165. miesto.
Zmeny vo vedúcich odvetviach
Až tri kľúčové sektory zastúpené najväčšími spoločnosťami v regióne majú významný podiel na dosiahnutých príjmoch, a to takmer 58 %. Vedúca skupina odvetví sa však tentoraz zmenila. Rastúce ceny komodít viedli k prudkému nárastu obratu spoločností vyrábajúcich energie či obchodujúcich s nimi. Najvyšší rast obratu v roku 2022 preto zaznamenali sektory služieb a verejnoprospešných služieb, ako aj nerastných surovín, chemikálií, ropy, plastov a farmaceutického priemyslu, a to o 64,1 %, resp. 60,9 %.
Sektor nerastných surovín, chemikálií, ropy, plastov a farmaceutického priemyslu je v rebríčku CEE Top 500 opäť najväčší. Sektor zaznamenal najvyšší nárast čistého zisku (+100,5 %), keďže rastúce ceny ropy a zemného plynu predstavovali príležitosti na tvorbu zisku prostredníctvom rafinérskych marží, a to aj napriek pretrvávajúcim problémom.
Sektor verejných služieb sa vďaka výnimočnému rastu tržieb (+64,1 %) posunul zo štvrtého na druhé miesto. V porovnaní s predchádzajúcim rokom toto odvetvie zvýšilo svoje zastúpenie v aktuálnom rebríčku o 15 spoločností, čo predstavuje najväčší nárast spomedzi všetkých odvetví. Mnohé spoločnosti poskytujúce verejné služby sú vo vlastníctve štátu alebo je štát súčasťou ich vlastníckej štruktúry. Sektor verejných služieb tak odsunul na tretiu priečku automotive. Prudko vzrástli aj ceny poľnohospodárskych komodít a rôznych ďalších vstupov, takže všetky odvetvia zaznamenali dvojcifernú dynamiku rastu obratu s výnimkou stavebníctva, ktoré vykázalo nárast o 8,1 %.
Automotive sa prepadol
Hoci automobilový a dopravný priemysel naďalej patrí medzi popredné odvetvia, čelil výzvam vrátane zníženého dopytu v dôsledku pandémie a narušenia dodávateľského reťazca, čo viedlo k zníženiu príjmov, a to aj napriek určitému rastu obratu a zisku. Toto odvetvie však zostáva naďalej dominantné v štyroch krajinách, a to Slovenská republika, Česko, Maďarsko a Rumunsko.
„Krajiny strednej a východnej Európy si zachovali úlohu aktívnych exportérov, predovšetkým do západnej Európy, a rozšírili svoj vývoz aj do vzdialenejších destinácií prostredníctvom priamych dodávok a zapojenia sa do dodávateľského reťazca. Hocako, hlavným rizikom v roku 2023 je náročné vonkajšie ekonomické prostredie v západnej Európe, najmä v Nemecku, ktoré môže ovplyvniť krajiny SVE v dôsledku slabej hospodárskej aktivity a utlmeného globálneho obchodu,“ vysvetľuje Grzegorz Sielewicz. Napriek tomu sa v nasledujúcich štvrťrokoch očakáva postupné oživenie. „Kým spotreba domácností bola ovplyvnená infláciou a vyššími úrokovými sadzbami, očakáva sa, že s postupujúcou dezinfláciou a silným trhom práce bude postupne prispievať k rastu,“ dodáva odborník.
Ako však v tejto súvislosti pripomína Jarosław Jaworski, ak sa zlepší vonkajšia hospodárska situácia, cesta k oživeniu bude jasná a krajiny strednej a východnej Európy by mohli opäť zaznamenať mieru rastu zodpovedajúcu ich potenciálu. „Likvidita podnikov by však mohla byť ovplyvnená výzvami. Platobná neschopnosť podnikov sa s ukončením podporných opatrení jednotlivých vlád už zvýšila a v dôsledku zhoršenia makroekonomickej situácie prekročila úroveň spred pandémie,“ upozorňuje na záver Jarosław Jaworski.
Zdroj: Coface
