Aké možnosti ponúka vodíková technológia moderným prevádzkovateľom dopravy a logistiky?
Vodík pre bezemisnú dopravu má oproti vozidlám na batériový pohon niekoľko výhod a oplatí sa najmä pre nákladné vozidlá a autobusy. Sú to vlastne tiež elektrické vozidlá, ktoré ale získavajú elektrickú energiu z vodíkového článku (FCE), ktorého emisným produktom je čistá voda. Nepotrebujú teda obrovské batérie, ktoré znižujú užitočnú hmotnosť vozidla. Čerpanie vodíka do nádrže nákladného vozidla je v porovnaní s nabíjaním batérií rýchle. Trvá to približne pätnásť minút a dojazd je dnes až 1 000 kilometrov.
Ďalším argumentom v prospech vodíka sú peniaze. Nemám na mysli len investičné stimuly od štátu, ale aj obmedzenia. V doprave budú platiť emisné kvóty, autá na fosílne palivá budú platiť významne vyššie mýto a dôjde k obmedzeniu vjazdu do miest, čo sa už deje. Vodíkové autá nemajú zložité dieselové motory, takže ich servis je lacnejší a cena ich paliva bude s rozvojom vodíkovej infraštruktúry klesať. Okrem toho dopravcovia, ktorí prejdú na bezemisnú prevádzku, budú mať lacnejšie úvery od bánk.
Prvé modely vodíkových ťahačov už ponúka väčšina veľkých automobiliek a je zrejmé, že zdokonalenie technológie a masová výroba povedú k poklesu ich predajných cien. Konkurenčná ponuka vozidiel na trhu spolu s vybudovaním dostatočnej siete vodíkových čerpacích staníc podľa môjho názoru naštartuje širšie využívanie vodíka v doprave. Zároveň musím dodať, že u nás a v Európe stále výrazne zaostávame za vládnymi plánmi čistej mobility.
„Dopravcovia by sa nemali nechať ovplyvniť krátkodobou ekonomickou situáciou a mali by predvídať, ako bude logistická situácia vyzerať o 10 rokov.
Namiesto vhodnosti vodíka na pohon úžitkových vozidiel sa dnes diskutuje skôr o jeho pôvode alebo o obnoviteľnosti zdrojov elektrickej energie potrebnej na jeho výrobu…
Na preukázanie pôvodu vodíka je nevyhnutný systém certifikácie nízkoemisných palív. Tento systém musí byť transparentný, ľahko pochopiteľný a musí sa započítavať do národných záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Preto sme sa pripojili k iniciatíve CertifHy GO, celoeurópskemu systému overovania pôvodu nízkouhlíkového a obnoviteľného vodíka. Certifikáty sa budú prideľovať len vodíku s preukázateľne nízkou alebo nulovou uhlíkovou stopou a budú prenosné po celom kontinente, čo umožní rozvoj obchodu s vodíkom. Európa ani Slovensko však nemajú ideálne podmienky pre obnoviteľné zdroje, preto počítame nielen s miestnou výrobou, ale aj s dovozom vodíka z regiónov s ideálnymi veternými a slnečnými podmienkami. Napríklad v Saudskej Arábii postavíme do roku 2025 najväčší závod na výrobu ekologického vodíka na svete s ročnou produkciou takmer štvrť milióna ton vodíka na pohon vozidiel. To by malo pokryť približne desatinu predpokladanej spotreby Európy, takže takýchto projektov budeme potrebovať viac.
Výroba ekologického vodíka je zatiaľ spojená s vysokými nákladmi, čo spôsobuje, že vodík je v konkurencii iných technológií do istej miery nekonkurencieschopný. Ako hodnotíte vyhliadky na masovú výrobu zeleného vodíka?
Aby bol trh s vodíkom skutočne životaschopný, dodávky vodíka musia byť bezpečné a spoľahlivé. Musí existovať infraštruktúra na distribúciu vodíka od výroby k spotrebiteľom. Na prepravu cez more a na väčšie vzdialenosti v miestach bez potrubnej siete počítame s uskladnením vodíka v čpavku. Ten je hustejší ako vodík a stačí ho stlačiť na desaťnásobok atmosférického tlaku, alebo ochladiť na -33 °C. A v mieste spotreby sa môže premeniť na vodík a prepravovať potrubím ako zemný plyn. Už teraz budujeme terminály v Imminghame v Spojenom kráľovstve alebo v Rotterdame v Holandsku, z ktorých sa bude vodík distribuovať aj do strednej Európy.
Do tejto oblasti výrazne investujeme a do dnešného dňa plánujeme poskytnúť minimálne 15 miliárd USD na megaprojekty na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov energie. Vďaka týmto projektom budeme môcť v priebehu nasledujúcich štyroch rokov dodávať na trh viac ako 3 000 ton obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka denne, čo by stačilo na prevádzku 100 000 nákladných vozidiel a autobusov.
Vnímate slovenský trh ako pomerne špecifický, pokiaľ ide o jeho orientáciu na automobilový priemysel, alebo ho považujete za podobný trhom v susedných krajinách?
Slovensko má podobne ako susedné krajiny akčný plán na podporu vodíkových technológií, ktorý predpokladá investície vo výške takmer jednej miliardy eur do roku 2030. Na Slovensku je zatiaľ jedna vodíková čerpacia stanica v Bratislave. Okrem Bratislavy však majú skúsenosti s tankovaním vodíka aj v Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici, kde sme minulý rok poskytli našu mobilnú plniacu stanicu pre roadshow vodíkových áut organizovanú vládnou agentúrou SIEA. Veríme, že rozvoj vodíkovej infraštruktúry urýchli konkrétna podpora investorov a nastavenie legislatívy a noriem. To budú podmienky, ktoré pritiahnu záujem dopravcov o využívanie vodíka.
V čom vy sama vidíte výhodu vodíkovej technológie pre využitie v komerčných dopravných parkoch?
Väčšinu výhod som už zmienila v predchádzajúcich odpovediach. Dopravcovia by sa nemali nechať ovplyvniť krátkodobou ekonomickou situáciou a mali by predvídať, ako bude logistická situácia vyzerať o 10 rokov. Výhodou prechodu na vodík je, že je škálovateľný podľa spotreby, čo si nevyžaduje prognózovanie vyššej kapacity elektrickej siete, ako je to v prípade batériových vozidiel. Kým sa nám podarí vybudovať dostatočne hustú sieť vodíkových staníc, môžeme rýchlo inštalovať mobilné stanice v depách veľkých dopravcov. To nevyžaduje tak vysoké náklady a dokážeme zabezpečiť stabilitu dodávok so zárukou čistej energie.
Čo by ste odkázali účastníkom konferencie SpeedCHAIN Slovakia?
Napriek súčasným výzvam, ktorým vodík čelí, či už ide o dostupnosť vodíka, vysoké investičné náklady, infraštruktúru, alebo distribúciu, má vodík v mobilite budúcnosť. A dôvodov je hneď niekoľko – rýchlosť a jednoduchosť plnenia, ale aj nízky počet staníc potrebných na plnenie vozových parkov, dojazd a efektivita ich využitia.
Markéta Vojáčková
