Prednedávnom vydal Eurostat správu o pokroku Európskej únie pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. Vyplýva z nej, že za posledných päť rokov EÚ zaznamenala pokrok pri dosahovaní väčšiny zo 17 definovaných cieľov (SDGs, Sustainable Development Goals), pričom najvýraznejší pokrok bol zaznamenaný v sociálno-ekonomickej oblasti. V environmentálnej oblasti sa očakáva väčší pokrok, keďže sa členské štáty EÚ angažujú v plnení ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody.
Najväčší pokrok zaznamenala EÚ pri zabezpečovaní dôstojnej práce a hospodárskeho rastu (SDG č. 8), znižovaní chudoby (SDG č. 1) a zlepšovaní rodovej rovnosti (SDG č. 5). Naopak, ďalší pokrok sa očakáva pri opatreniach v oblasti klímy (SDG č. 13), pri cieli týkajúcom sa života na pevnine (SDG č. 15) a globálnych partnerstvách (SDG č. 17). Pri opatreniach v oblasti klímy sa do roku 2030 očakáva značný pokrok aj vzhľadom na balík Fit for 55, revíziu systému na obchodovanie s emisiami či ciele v oblasti energetiky.
Čo sa týka noviniek v oblasti európskej dopravy, pred niekoľkými týždňami sa Európsky parlament a Rada dohodli na návrhu Európskej komisie ohľadom revízie smernice o inteligentných dopravných systémoch. Revidovaný predpis by mal sprístupniť kvalitné a včasné údaje pre služby, ako sú multimodálne plánovače ciest a navigačné služby. Inteligentnejší a interoperabilný dopravný systém umožní účinnejšie riadiť dopravu a mobilitu vo všetkých druhoch dopravy, čo umožní lepšie kombinovanie najudržateľnejších druhov dopravy. Táto revízia smernice taktiež rozšíri jej pôsobnosť na novovznikajúce služby, ako sú multimodálne informačné služby, služby rezervácie a predaja cestovných lístkov, komunikáciu medzi vozidlami a infraštruktúrou a automatizovanú mobilitu. Používatelia dopravy sa môžu tešiť na informácie v reálnom čase, inteligentnú cestnú infraštruktúru či presnejšie systémy inteligentného prispôsobenia rýchlosti.
Európska komisia taktiež predložila návrhy na modernizáciu pravidiel EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a prevencie znečistenia vôd z lodí, keďže 75 % zahraničného obchodu EÚ sa prepravuje po mori, čo robí námornú dopravu tepnou globalizovaného hospodárstva. Podľa tlačovej správy Európskej komisie, hoci je námorná bezpečnosť vo vodách EÚ v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni, s malým počtom úmrtí a žiadnymi nedávnymi veľkými únikmi ropy, každý rok je naďalej nahlásených viac ako 2 000 námorných nehôd a incidentov. Tri z piatich návrhov sa zameriavajú na modernizáciu a zlepšenie pravidiel námornej bezpečnosti. Ďalším cieľom je zabrániť akémukoľvek druhu nepovoleného vypúšťania látok do európskych morí, čo je nevyhnutné na zníženie vplyvu činností námornej dopravy na životné prostredie a na zachovanie morského ekosystému. Okrem nepovoleného vypúšťania ropy a škodlivých kvapalných látok, na ktoré sa vzťahovali existujúce pravidlá, Komisia navrhuje zahrnúť aj vypúšťanie škodlivých látok v balenej forme, odpadovú vodu, odpadky, ako aj vypúšťanú vodu a zvyšky zo systémov čistenia výfukových plynov (práčky plynov).
Aj samotné prístavy sa však zaujímajú o svoj vplyv na okolité prostredie a snažia sa svoje negatívne vplyvy znížiť, zatiaľ čo tie pozitívne chcú maximalizovať. Prístav v Gdansku napríklad zavádza nové opatrenia na minimalizovanie prašnosti a znečistenia spôsobovaného materiálmi, ktoré manipuluje. Ide najmä o sypké suroviny a predovšetkým uhlie. Znížiť množstvo prachu pomáhajú vodné clony a kanóny, ktoré generujú hmlu. Okrem toho sa v areáli prístavu dajú umývať nákladné vozidlá, aby sa čo najviac obmedzilo vynášanie znečistenia na priľahlé mestské komunikácie. Plochy sa čistia na mokro, pričom materiál sa zbiera a potom vynáša na určené zavážky odpadu. Sú tu dodržiavané špeciálne pravidlá v súvislosti s nakladaním uhlia za veterného počasia či jeho skladovaním. Manipulovanie s uhlím je dôležité najmä pri príprave na vykurovaciu sezónu. Na svojich internetových stránkach Prístav v Gdansku zverejnil aplikáciu, ktorou sa dajú sledovať súčasné a historické hodnoty znečistenia ovzdušia v oblasti prístavu. Prístav má taktiež v pláne zasadiť 4 000 stromov, ktoré by mali zvýšiť kvalitu života ľudí bývajúcich v okolí prístavu.
Prístav v Antverpách zase ako prvý v Európe prišiel s neutrálne riadenou zriaďovacou stanicou, vďaka ktorej budú môcť byť vlaky zostavované efektívnejšie. Vďaka spolupráci niekoľkých spoločností a inštitúcií by mala byť táto zriaďovacia stanica dostupná všetkým železničným operátorom za rovnakých podmienok. Toto eliminuje niektoré nepotrebné pohyby vlakov, čo bude bezpečnejšie a uvoľní kapacity, pričom to urobí železničnú dopravu atraktívnejšou, rýchlejšou, výhodnejšou a ešte viac priateľskou k životnému prostrediu. Pretože každý, kto sa rozhodne pre železnicu, znižuje počet svojich nákladných vozidiel na cestách a smeruje k menším problémom so zápchami.
Podľa reportáže Medzinárodnej únie cestnej dopravy (IRU, International Road Transport Union) zo samitu International Transport Forum sa odborníci zhromaždení na tejto akcii v Lipsku pozreli na tému dopravy umožňujúcej udržateľné hospodárstvo. Podrobnejšie išlo napríklad o rolu dopravy v ekonomickom raste a stabilite, ekonomických výhod „ozeleňovania“ dopravy či vytváranie bezpečných, zdravých, inkluzívnych a odolných dopravných systémov. Podľa generálneho tajomníka IRU Umberta de Pretta je dôležité sa sústrediť aj na pracovnú silu v doprave, keďže bez zamestnancov by nebolo možné dosiahnuť ambiciózne ciele. Preto je potrebné zamestnancov zapojiť a zaškoliť do dekarbonizácie.
Na medzinárodnej automotive konferencii Joining Smart Technologies sa, podľa reportáže spoločnosti Fronius, živo hovorilo o digitalizácii tohto priemyslu, využívaní umelej inteligencie, súčasnom vývoji či budúcich trendoch. Podľa Rüdigera Dauba z Technickej univerzity v Mníchove je digitalizácia kľúčovým faktorom pri efektívnej spotrebe zdrojov, a to od monitorovania procesu cez automatickú kontrolu kvality až po asistenčné systémy pre zamestnancov. Na tejto konferencii padol tiež názor, že udržateľnosť vyžaduje od spoločností mať kompletný prehľad ich celého systému.
V tomto období zároveň veľa spoločností, a medzi nimi aj tie pôsobiace v oblasti logistiky, vydávajú svoje správy o udržateľnom rozvoji, v ktorých bilancujú, ako sa im darí plniť ich vytýčené ciele. Napríklad spoločnosť PKP CARGO zvyšuje zodpovednosť voči svojim zamestnancom okrem iného vytváraním stabilných pracovných miest či staraním sa o bezpečnosť a zdravie zamestnancov. V oblasti životného prostredia investuje do nákupu elektrických lokomotív a obmedzuje používanie tých dieslových. Spoločnosť VGP sa vo svojej správe o spoločenskej zodpovednosti zase pochválila tým, ako sa jej darí znižovať emisie pri svojich projektoch priemyselných nehnuteľností. Okrem zavádzania fotovoltiky a prípravy na jej ešte intenzívnejšie využívanie na strechách skladov spoločnosť VGP pripravuje na lokalitách taktiež nabíjacie miesta pre elektrické vozidlá, či už zadržuje dažďovú vodu. Skupina Raben Group taktiež zhodnotila svoje počínanie na poli udržateľnosti, pričom tu stojí za spomenutie napríklad obnova jej vozového parku s ohľadom na normy Euro V a VI, či nasadenie elektrického nákladného vozidla s nulovými emisiami.
Udržateľnosť už dávno nie je len témou nútenou spoločnostiam zo strany Európskej únie. Firmy všetkých veľkostí si uvedomujú, že nejde len o pravidlá bez hlbšieho významu, ktoré ich majú obmedzovať, ale vidí v nich príležitosti na ďalší rozvoj a inovácie, na to, aby robili niečo nielen pre životné prostredie, ale aj pre seba, keďže mnoho z možných opatrení, ktoré môžu byť zavedené, majú v konečnom dôsledku na spoločnosti pozitívne ekonomické dopady.
Mária Maliková
FOTO: EC – Audiovisual Service
