Jej originálne metódy a postupy, ako Sociomapovanie alebo test 4Elements, sú žiadané nielen u nás, ale tiež vo svete. Spoločnosť QED GROUP spolupracuje na mnohých výskumoch s niekoľkými medzinárodnými inštitúciami, okrem iného v rámci kozmického výskumu tiež s NASA, ESA a ďalšími vesmírnymi agentúrami. O trochu netradičný, no o to viac zaujímavý rozhovor sme preto požiadali jej zakladateľa doc. MUDr. PhDr. Mgr. Radvana Bahbouha, PhD., psychológa, kouča a matematika.
Prezraďte, čomu sa venujete v posledných dňoch?
Teraz práve dopisujeme knihu o štyroch osobnostných živloch, zhrňujúcu dvadsať rokov našich výskumov súvisiacich s testom 4Elements Inventory. V desiatkach výskumov sa nám podarilo matematicky preukázať, že je metafora štyroch živlov, ohňa, vody, zeme a vzduchu, ktorá nechala mnoho stôp v slovách aj slovných obratoch týkajúcich sa ľudského správania a prežívania, vedecky obhájiteľná. U každej osobnosti môžeme zistiť, ako je rozvinutá v rámci jednotlivých živelných dimenzií, a na základe týchto štyroch údajov môžeme významne zlepšiť naše odhady týkajúce sa jej správania, a tiež jej silných aj slabých stránok.
Nie je to príliš jednoduché, redukovať osobnosť na štyri údaje?
Je, a v tom je práve tá elegancia. Každé zjednodušenie prináša svoju daň. Samozrejme, že sme zložitejší. Otázkou je, či sme schopní nájsť nejaký súradnicový systém, keď sa dokážeme aj pri veľkom zjednodušení lepšie zorientovať. Vďaka štyrom živlom sa môžeme zorientovať v tom, akí sme, a to lepšie než vďaka zložitým systémom, ktoré by sme sa museli zdĺhavo učiť, a aj tak by sme si ich nezapamätali. Výhodou živlov je, že existujú aj reálne a že ich reálne vlastnosti poznáme. Otázkou je, nakoľko môžeme tieto reálne vlastnosti preniesť aj na vlastnosti metaforické, ako je napríklad vznetlivosť, ľahkomyseľnosť, solídnosť, vrelosť… Nám sa podarilo doložiť, že sme vďaka tejto metafore schopní efektívne odhadovať ľudí. Vzhľadom na to, že som na katedre psychológie roky učil psychológiu osobnosti, by som povedal, že je to taká rýchla cesta k tomu, ako sa zlepšiť v porozumení ľuďom aj vo formulovaní hypotéz, ktoré si o nich vytvárame. Takéto hypotézy potom prehlbujú záujem o druhých.
Keď hovoríte o orientácii, napadá mi orientácia v tíme a vybavuje sa mi tak sociomapovanie. Ako si vlastne môžem sociomapu predstaviť, a na čo takáto sociomapa slúži?
Ako nám mapy pomáhajú v priestorovej orientácii, pomáhajú nám sociomapy orientovať sa v našich vzťahoch. Zobrazujú komunikačné blízkosti a väzby, ktoré existujú medzi jednotlivými ľuďmi. Môžete si to predstaviť ako mapu dopravnej siete, v ktorej sme schopní identifikovať bariéry spomaľujúce spoluprácu, alebo oblasti, kde často dochádza k nehodám, teda konfliktom a nedorozumeniam. Zároveň môžeme komunikáciu upraviť tak, aby sa reálna situácia čo najviac priblížila tomu, ako by mala optimálne vyzerať. Sociomapa teda pomáha plánovať cestu k tomu, aby sa nejaký tím stal vysoko výkonným.
Čím to bolo, že ste za využitie sociomáp v českej armáde obdržal od náčelníka generálneho štábu vyznamenanie Za zásluhy?
Dlhé roky boli v Armáde Českej republiky sociomapy používané na mapovanie komunikácie v bojových tímoch. Pred misiou, počas misie, aj po jej ukončení. Išlo o to, aby bol tím z hľadiska komunikácie čo najlepšie pripravený a aby sa včas identifikovali rizikové signály budúcich ťažkostí. Jedno z dôležitých pravidiel psychológie znie: „Čo sa meria, to sa mení.“ Zameranie pozornosti zvyšuje vzájomnú všímavosť a umožňuje odhaliť dosiaľ nevyužitý potenciál. Zakladateľka psychologickej služby v armáde plk. PhDr. Kateřina Bernardová hovorí, že sociomapy umožnili v náročných bojových situáciách zachraňovať životy. Ja tomu verím.
Existuje jednoznačná väzba medzi výkonnosťou a komunikáciou? Čo keď ľudia hovoria tak veľa, že nestíhajú pracovať?
Súvislosť medzi komunikáciou a výkonnosťou je vysoká. Napríklad korelácia medzi kvalitou komunikácie a výkonnosťou tímu je takmer 0,4. Takto to vychádza v rozsiahlych zhrňujúcich analýzach i v našich výskumoch. U kvantity komunikácie je tá korelácia, samozrejme, nižšia. Niekedy toho môžeme veľa nahovoriť, a pritom nepovedať to podstatné. Preto je dôležité zlepšovať vzájomnú komunikáciu spätnou väzbou. Okrem samotného zobrazenia komunikácie je dôležité urobiť v tíme takzvaný debrief, ktorý prevádza nedávne udalosti do akčného plánu ďalších zlepšení. Samotný debrief, ktorý je len niekoľkominútovou časovou investíciou, umožňuje v priemere zlepšiť výkon tímu v kľúčových výkonnostných parametroch o 25 %.
Keď uvádzate tieto čísla, nedá mi to, aby som sa nespýtala na to, ako je možné prepájať odbory, ktoré ste vyštudovali, matematiku, medicínu a psychológiu. Nie sú trochu vzdialené?
V niečom áno, v niečom nie. Psychológia nie je o istotách, ale o pravdepodobnostiach, a to je matematická záležitosť. Ľudia sú ku psychológii nedôverčiví, pretože sú to mnohokrát tvrdenia založené na subjektívnych pohľadoch. V skutočnosti však môžeme psychologické tvrdenia preverovať. Dokonca by sme to robiť mali, aby sme nestavali psychológiu na osobných názoroch, ale na dôkazoch skutočných efektov. Medicína je v tomto ohľade popredu. Aj tam je dôležité, aby zvolené postupy boli opreté o fakty a nie osobné presvedčenia. V QED Group ideme práve touto cestou. Ide nám o to, aby sa naše tvrdenia a odporúčania zakladali na dátach a aby sme mohli vyhodnocovať, nakoľko zlepšujú pôvodnú situáciu.
Ako s tým súvisí názov firmy?
Veľmi. QED je matematická skratka, ktorá sa používala na konci dôkazov. Znamená to Quod Erat Demonstrandum, teda „Čo malo byť dokázané“. Keď sa niečo podarilo v matematike dokázať, bolo treba na to čitateľa upozorniť, aby si mimoriadnosť takejto chvíle uvedomil. Pokiaľ mu to stále nedochádzalo, bolo nutné prejsť celý postup znovu až k danému bodu. Okrem toho, že skratka QED označuje matematické dokazovanie, je zároveň peknou psychologickou metaforou. Veď aj vo svojom živote sa často o niečo usilujeme a chceme niečo dokázať. Potom je dobré to presne definovať a tiež si uvedomiť moment, keď sa nám to podarí. Je to vlastne taká malá oslava.
Pokiaľ sa nemýlim, tak firma QED GROUP práve oslávila 25. narodeniny. Ako vlastne vznikla?
Vznikla vďaka tomu, že som mal nadmerné množstvo zaujímavej práce, a tak som sa rozhodol nájsť ďalších ľudí, ktorých by táto práca bavila. Najčastejšie sa pracovné projekty týkali vzdelávania a rozvoja jednotlivcov a tímov, a tiež organizačných zmien. Veľa z nich bolo rovnako viazaných na sledovanie tímovej komunikácie pomocou sociomapovania. Okrem iného, aj to slávi tento rok výročie. Prvú sociomapu som vytvoril presne pred tridsiatimi rokmi. Bola to sociomapa letky špičkových armádnych pilotov. Vznikla pre to, aby sa medzi nimi zlepšila kooperácia.
Čo považujete za najväčšie úspechy firmy QED?
To, že sa už tridsať rokov používajú sociomapy v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti od výskumu cez firmy až po športové tímy a školy. Za tú dobu sme diagnostikovali viac než 9 000 tímov. U všetkých sme tak činili s cieľom pomôcť, aby sa im spolu lepšie spolupracovalo. Za veľký úspech považujem aj náš test 4Elements, ktorým sme preukázali, že je dva a pol tisíc rokov starý prístup k osobnosti použiteľný aj dnes. Normy nášho testu sú založené na vzorke 13 000 osôb. U tohto testu sme robili celý rad analýz, ktoré ukazujú, že patrí medzi najlepšie psychologické testy svojho druhu. Som tiež rád, že sme pomohli s koučovaním aj v iných než športových oblastiach. Teraz už to vnímame ako samozrejmé, ale v deväťdesiatych rokoch to bolo niečo nezvyklé.
A ako ste tomu pomohli?
V deväťdesiatych rokoch sa psychologickému koučovaniu venovalo len pár ľudí a vzájomne sme o sebe vedeli. Na prelome tisícročia sme sa rozhodli viac vzdelávať laickú verejnosť v tomto odbore. Založili sme prvú českú asociáciu koučovania. Ja som tento odbor začal prednášať na katedre psychológie a zároveň som začal realizovať prvé certifikované výcviky koučovania. Za posledných dvadsať rokov prešlo našimi výcvikmi individuálneho aj tímového koučovania viac než päťsto osôb. V rade výskumov sa snažíme študovať veľkosť efektu tímového aj individuálneho koučovania. Nestačí mať pocit, že to dobre funguje, dôležité je, aby bola užitočnosť tejto aj iných metód nezávisle skúmaná.
Spolupracujete teda ešte s ďalšími inštitúciami?
Samozrejme. Momentálne napríklad skúmame efekty koučovania a sociomapovania v rámci medzinárodného projektu Horizon, ktorý zaštiťuje univerzita v Bologni. Som rád, že v tomto projekte získavame cenné dáta týkajúce sa individuálnych aj tímových zmien. Okrem tohto medzinárodného konzorcia spolupracujeme v rámci kozmického výskumu tiež s NASA, ESA a ďalšími vesmírnymi agentúrami. Podieľali sme sa na simuláciách letov na Mars v rámci projektov Mars 105 či Mars 500. A v tejto chvíli spolupracujeme na sérii experimentov Sirius, ktorá sa rovnako venuje tomu, ako optimálne pripraviť posádku na dlhodobý kozmický let.
Chceli by ste sa kozmického letu zúčastniť?
Už na to, bohužiaľ, nemám vek, aj keď to v istej dobe bol môj sen. V tejto chvíli mi stačí snívať o tom, že sa raz človek pozrie aj na Mars. Veľmi sa na tú chvíľu teším a som rád, že sa budeme viac než tridsiatimi rokmi nášho výskumu na tomto mimoriadnom okamihu podieľať.
Čo vás pri všetkých tých aktivitách dobíja?
V pracovnej sfére sú to zaujímavé projekty. Viac ako 90 % mojej práce ma totálne baví. Či už ide o výskum, alebo prácu s individuálnymi klientami, tímami aj firmami. Rád počúvam inšpirujúcich ľudí a ich príbehy. Moji klienti sú naozaj mimoriadni, pretože na sebe pracujú. V osobnej sfére ma najviac dobíja, keď sa zíde celá rodina dohromady. Bohužiaľ, nie sú takéto chvíle príliš časté. Naše deti študujú na vzdialených miestach sveta. Jedna dcéra študuje biomedicínu v Maastrichte, druhá dcéra teraz bude študovať psychológiu v Kalifornii, a syn študuje chémiu v Tokiu. Našťastie, doma máme našu najmladšiu dcéru, ktorá sa do sveta ešte len chystá.
Pokiaľ nie je také časté, keď sa vidíte všetci dohromady, máte ešte nejaký recept, ako si udržať energiu?
Veľa sa venujem všímavosti. Je výskumom doložené, že tréning všímavosti je jednou z najlepších metód, ako redukovať stres a zároveň si zvyšovať spokojnosť. Už niekoľko rokov spolupracujeme s Oxford Mindfulness Foundation, čo je centrum excelencie pre výskum a vzdelávanie v mindfulness založené v rámci Oxford University. Snažíme sa do Čiech dostať MBCT, čo je tréning mindfulness, ktorý je zároveň veľmi efektívnou terapiou, a to nielen chorých osôb, ale aj osôb zdravých.
Môžete vysvetliť, v čom mindfulness spočíva?
Väčšinu nášho života robíme veci zo zvyku, rovnako ako včera, v rámci autopilotného režimu. Pokiaľ sa však chceme zo života radovať, musíme byť plne prítomní, tu a teraz. Musíme si dobre uvedomovať sami seba, svoje dýchanie, napätie v tele, a tiež to, čo nám pomáha a čo nie. Mindfulness, čiže všímavosť, môžeme uplatniť nielen voči sebe, ale tiež voči druhým osobám či voči prírode. Všímavosť je dôležitá práve v dnešnej dobe. Žijeme vo veľmi premenlivom svete, a to spôsobuje stres. Parametre mentálneho zdravia sa zhoršujú. V zásade môžeme povedať, že každý tretí človek vo firmách významnejšie bojuje s mentálnym zdravím, a potreboval by v tomto smere podporu. Tak sa podpora musí presunúť z ordinácií psychológov a psychiatrov do firiem. Tréning všímavosti je jednou z ciest. Ide o to, aby sme nezabúdali sami na seba. Aby sme nezabúdali prežívať šťastie.
Dá sa niečo také naučiť?
Áno. Prežívanie šťastia je možné trénovať. Rovnako ako je možné trénovať všímavosť, aj schopnosť prežívať akúkoľvek pozitívnu emóciu. Šťastie tkvie viac než vo vonkajších udalostiach v tom, ako k týmto udalostiam pristupujeme. Našou misiou je, aby sme v tomto hľadaní ľudí podporovali. Nemyslím tým hľadanie nejakého Eldoráda, pri ktorého dosiahnutí budú raz a navždy šťastní. Ale skôr hľadanie každodenných pekných a šťastných momentov.
Medailónik
Radvan Bahbouh vyštudoval matematickú štatistiku a teóriu pravdepodobnosti na MFF UK, psychológiu na FF UK, arteterapiu na PeDF JU, všeobecné lekárstvo na 3. LF UK. Venuje sa skúmaniu správania tímov i jednotlivcov.
Je autorom metódy sociomapovania, ktorá predstavuje metódu analýzy sociálnych systémov za účelom ich vizualizácie. Metóda sa už 30 rokov používa ako v armáde či v kozmickom výskume, tak vo firmách rôznych veľkostí.
Pôsobil na Katedre psychológie FF UK, ktorú viedol. V roku 1998 založil a dosiaľ vedie spoločnosť QED GROUP, a. s., ktorá poskytuje spoločnostiam inovatívne prístupy a metódy v oblasti osobného, tímového aj organizačného rozvoja.
Spolu so správaním kozmických posádok a exekutívnych tímov v QED GROUP študujú tiež možnosti podpory mentálneho zdravia vo firmách, efekty koučovania, aj problematiku psychológie osobnosti. Okrem iných metód tu vyvinuli test 4Elements Inventory, založený na metafore štyroch osobnostných živlov.
Zdroj: Redakce Logistic News
