A kým hospodárenie s odpadom, znižovanie jeho tvorby, ale aj následná recyklácia patria medzi hlavné činnosti v ekologickom aj ekonomickom pilieri udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti, zdá sa, že na Slovensku táto oblasť relatívne zaostáva. Preto sme sa rozhodli pozrieť sa na tento problém bližšie a osloviť niekoľko spoločností, či už z radov výrobných spoločností alebo aj spracovateľov odpadu.
Podľa Zväzu automobilového priemyslu SR sa na Slovensku prehlbuje kríza spracovania priemyselných odpadov, ktoré podľa nich tvoria 80 % všetkých vyprodukovaných odpadov, s 20 % pripadajúcimi domácnostiam. Vinia z toho nedostačujúce spracovateľské kapacity odpadu a varujú pred zanedbaním zhodnocovacích kapacít, ktoré by mohlo podľa ZAP SR viesť aj k tomu, že Slovensko sa stane menej lákavým pre investorov.
Podľa Ekoporadne Trenčianskeho samosprávneho kraja je síce skládkovanie priemyselného odpadu problémom, napríklad preto, že na skládkach môžu skončiť nebezpečné odpady, ktoré môžu kontaminovať okolie, či pre to, že sa skládkujú aj suroviny, ktoré by sa dali ďalej použiť vo výrobných procesoch, na druhej strane má ale podľa nich skládkovanie priemyselného odpadu menší vplyv na životné prostredie z hľadiska produkcie metánu než komunálny odpad. To pripisujú zloženiu priemyselného odpadu, ktorý môžu tvoriť napríklad stavebné a demolačné odpady, ťažobné odpady a podobne, teda je tu relatívne menej biologicky rozložiteľného odpadu než v tom komunálnom.
Na tému priemyselných odpadov a prístup k nej z hľadiska slovenských výrobcov sme sa spýtali Organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK. Táto spoločnosť bola založená poprednými výrobcami balených výrobkoch a zabezpečuje triedený zber odpadov, ich zhodnocovanie a recykláciu.
Vyjadrenie k téme priemyselných odpadov na Slovensku nám za spoločnosť poskytla Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI-PAK.
Na úvod pani Kretter poznamenala, že na Slovensku sú výrobcovia v rámci svojej rozšírenej zodpovednosti (rozšírená zodpovednosť výrobcov, RZV) zodpovední ako za odpad z obalov končiacich v domácnostiach, tak aj za obaly vyprodukované v rámci procesu výroby, teda tzv. priemyselné obaly. Pani Kretter však upozorňuje: „V prípade výrobkov z plastu, papiera a skla (takzvaných neobalových výrobkov) to však neplatí. RZV pokrýva len tie neobalové výrobky, ktoré končia v komunálnom odpade, to znamená, ktorých odpad vznikne v domácnostiach.“ To však podľa nej neznamená, že výrobca nie je zodpovedný aj za tieto výrobky, práve naopak – je dôležité na ne taktiež hľadieť tak, aby mohli byť zrecyklované a zhodnotené, k čomu smeruje aj európska legislatíva kladúca dôraz na ekodizajn. „Ekodizajnom sa rozumie zlepšenie celkového environmentálneho profilu výrobku. Ekodizajn ako proces vývoja produktu identifikuje kľúčové environmentálne oblasti, ktoré majú počas celého životného cyklu výrobku dopad na životné prostredie,“ dopĺňa pani Kretter.
Pani Kretter tiež upozornila na to, že finálna podoba nariadenia, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov, zatiaľ nie je známa, pretože nariadenie je v prebiehajúcom legislatívnom procese. „Cieľom tohto nariadenia je, okrem iného, aj zníženie negatívnych vplyvov životného cyklu výrobkov na životné prostredie, posilnenie ponuky udržateľných výrobkov a dopytu po nich, dosiahnutie cieľa udržateľnej výroby,“ dopĺňa a pokračuje: „Pri navrhovaní výrobku alebo služby bude potrebné dosiahnuť, aby výroba nemala negatívny vplyv na životné prostredie. Výrobok bude musieť vykázať aspekty udržateľnosti a obehovosti – kritériami sú trvácnosť, opätovná použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť, neprítomnosť látok vzbudzujúcich obavy, energetická účinnosť a efektívne využívanie zdrojov, recyklovaný obsah, repasovanie a vysokokvalitná recyklácia výrobkov, zníženie uhlíkovej a environmentálnej stopy výrobkov. Implementáciou environmentálnych kritérií sa usiluje o to, aby výrobok od okamihu jeho navrhnutia do konca svojej životnosti zohľadňoval možný negatívny vplyv na životné prostredie, a prijímajú sa preventívne opatrenia, aby bol tento vplyv čo najnižší.“ Pani Kretter tiež poznamenala, že pri tomto nariadení v rámci legislatívneho procesu je potrebné stále ešte očakávať zmeny, ktorých rozsah zatiaľ nemožno odhadnúť.
Pani Kretter objasnila aj to, čo má vplyv na recyklovateľnosť výrobkov, a teda na čo je potrebné si dávať pozor: „Na samotnú recyklovateľnosť výrobku má vplyv najmä materiál – je rozdiel, či ide o monomateriál, rôzno-druhový oddeliteľný materiál, alebo kombinovaný neoddeliteľný materiál. Jednoduché triedenie je nevyhnutné na to, aby mohol byť výrobok recyklovaný. Recyklovateľnosť ovplyvňujú aj hustota materiálu a tiež prítomné prímesi, vosky, lepidlá a atramenty.“
Svojim klientom, teda výrobcom, ktorí chcú prejsť k ekodizajnu a aj takýmto spôsobom znížiť produkciu odpadu, za ktorú by boli zodpovední, poskytuje OZV ENVI-PAK poradenstvo a podporu a prináša im pravidelné školenia a semináre o zmenách a novinkách v tejto oblasti.
Vzhľadom na dôležitosť automobilového priemyslu pre ekonomiku Slovenska, a počet firiem či už priamo alebo nepriamo spätý s týmto sektorom, sme sa rozhodli osloviť automobilky, ktoré na našom území pôsobia, aby sme získali náhľad na to, ako k odpadovému hospodárstvu a priemyselným odpadom pristupujú vedúce firmy v tejto oblasti. Na našu žiadosť odpovedali zástupcovia spoločností Volkswagen Slovakia a Jaguar Land Rover Slovakia. Tieto spoločnosti sme poprosili o popis ich stratégie odpadového hospodárstva.
Za spoločnosť Volkswagen Slovakia odpovedala Michaela Hletková Ploszeková, vedúca oddelenia životného prostredia vo Volkswagen Slovakia. Pani Hletková Ploszeková tému uviedla:
„Volkswagen Slovakia sa ako výrobná spoločnosť dlhodobo zameriava na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Ciele má nastavené v rámci stratégie Zero Impact Factory v piatich oblastiach – znižovanie spotreby energie a vody a eliminácia produkcie CO2, prchavých organických látok a odpadov na zneškodňovanie, t. j. hlavne tých končiacich na skládke. Do roku 2025 sa podnik zaviazal znížiť zaťaženie životného prostredia na jedno vyrobené vozidlo o 59 % v porovnaní s referenčným rokom 2010.“
Pani Hletková Ploszeková zdôraznila dôležitosť predchádzania vzniku odpadu a znižovaniu jeho množstva, pričom ale Volkswagen Slovakia nezabúda ani na jeho zmysluplné triedenie a hľadanie možností či už recyklácie, alebo zhodnocovania odpadov. „V závode vytrieďujeme zvlášť už aj znečistený papier, kartóny a lepenku, ako i kancelársky papier. Rovnako postupujeme v ďalšom užšom triedení rôznych druhov plastov. Cieľom je materiálové zhodnotenie odpadov a minimalizácia zvyškového nevytriedeného odpadu.“
Čo sa týka plnenia cieľov, Volkswagenu sa od roku 2010 podarilo znížiť množstvo zneškodňovaného odpadu na jedno vyrobené vozidlo o 68 %. Pani Hletková Ploszeková ale upozorňuje: „Zhodnocovanie odpadu je však oblasť, ktorá trpí zhoršujúcimi sa podmienkami, nakoľko na Slovensku začal výrazne klesať počet zhodnocovateľov odpadu a znižujú sa kapacity u tých existujúcich. Preto je nesmierne dôležité, aby Slovensko po vzore viacerých krajín EÚ vytvorilo priaznivé podmienky pre zhodnocovanie priemyselných odpadov a minimalizovalo skládkovanie.“
Vedúca oddelenia životného prostredia vo Volkswagen Slovakia taktiež bližšie osvetlila problematiku priemyselných odpadov práve v automobilovom priemysle: „Pri výrobe vozidiel vznikajú rôzne druhy odpadov v jednotlivých výrobných procesoch. Veľký podiel vyprodukovaných priemyselných odpadov je možné po dôslednom vytriedení recyklovať (napríklad papier, kartóny, drevo, fólie, ale aj kovové odpady ako hliník, železo, meď, káble, elektrozariadenia, batérie a pod.).“ Ďalej pani Hletková Ploszeková pokračovala: „Pri lakovaní karosérií ale vznikajú aj nebezpečné odpady, ako napr. kaly, znečistené handry a filtre, alebo silne znečistené tekuté odpadové vody. Tieto odpady je možné buď materiálovo zhodnotiť (spracovať tak, aby sa z nich ešte niečo ‚vyťažilo‘ – napr. ropné látky, oleje) alebo, ak to nie je možné, energeticky ich zhodnotiť (napr. ich spálením získať teplo, paru a pod.).“ V prípade, že takéto zariadenia nie sú k dispozícii, kvapalné priemyselné odpady bývajú spracovávané formou zneškodnenia na menej výkonných čistiarňach odpadových vôd, čím opäť vznikajú odpadové kaly, alebo sa tuhé priemyselné odpady skládkujú. „Okrem pár malých zariadení s veľmi obmedzenými kapacitami na Slovensku nie sú spaľovne nebezpečných odpadov, ani iné zariadenia na ich zhodnotenie – to znamená, že neexistuje iná cesta, ako dávať tieto odpady na skládku,“ vysvetlila. „Pri tekutých odpadoch na konci toku spracovania odpadu zase chýbajú tie isté spaľovne, ktoré by konečný odpad po spracovaní tekutých odpadov zhodnotili.“
Pani Hletková Ploszeková uviedla aj niekoľko príkladov dobrej praxe odpadového hospodárstva v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a to napríklad projekt Aluminium Closed Loop alebo stratégiu NoPlastic. V prvom prípade ide o recykláciu hliníkového odpadu z lisovne, ktorý smeruje späť k dodávateľovi hliníkových zvitkov, a tak je tento odpad v dodávateľskom podniku znovu spracovaný, takže sa opätovne môže vrátiť do výrobného procesu, a to v pôvodnej kvalite. Pani Hletková Ploszeková upozorňuje: „Používanie sekundárneho hliníka ušetrí až 95 % energie v porovnaní s primárnym hliníkom. Významný prínos k udržateľnosti majú aj úspora CO2 a efektívny manažment zaobchádzania so zdrojmi.“
Čo sa týka stratégie NoPlastic, Volkswagen Slovakia sa zameriava na redukciu prebytočného ochranného materiálu pri dodávaných dieloch. „Len vlani sme vďaka tomu znížili množstvo odpadu o 35 ton (kartón, drevo, plast a penová fólia), čo znížilo emisie o 73 ton CO2 za rok,“ objasnila pani Hletková Ploszeková, a na záver ešte dodala: „Na koncernovej úrovni vznikajú záväzky aj pre samotných dodávateľov, a to v oblasti nasadzovania obnoviteľných a recyklovateľných materiálov pri obaloch. Rovnaký prístup s cieľom dosiahnuť aj nižšie emisie pri prepravovaní dielov platí napr. aj pri konštrukcii nových zásobníkov.“
Spoločnosť Jaguar Land Rover (JLR) oficiálne začala svoju výrobu na Slovensku v roku 2018. Je situovaná v priemyselnom parku v Nitre na približne 300 000 metroch štvorcových plochy, pričom tu pracuje približne 4 500 zamestnancov. Environmentálna stratégia je pre túto spoločnosť globálne veľmi dôležitá. Vyjadrenie, v ktorom bol najprv opísaný globálny prístup spoločnosti JLR k environmentálnej problematike, a potom konkrétne príklady fungujúce práve vo fabrike na Slovensku, pripravili Ivan Šimonek a Martin Drozd z tímu Životné prostredie a služby.
JLR si vo svojich celosvetových dodávateľských reťazcoch, produktoch a operáciách dala za cieľ dosiahnuť nulové emisie uhlíka najneskôr do roku 2039. Konkrétne v oblasti odpadového hospodárstva využíva spoločnosť princípy cirkulárnej ekonomiky, a to predovšetkým opätovné využitie a recyklovanie svojich odpadov, u ktorých sa snaží dosiahnuť „uzatvorený cyklus“. Podľa vyjadrenia spoločnosti: „Batériám z našich elektrických vozidiel dávame ‚nový život‘, aktívne odstraňujeme jednorazové plasty z našich operácií, a využívame recyklovaný hliník v nových modeloch. Sme priekopníkom v hliníkových konštrukciách, ktoré znižujú hmotnosť našich vozidiel, čo podporuje inovácie v oblasti hnacieho ústrojenstva.“
Spolu s Brunel University sa spoločnosť JLR účastní projektu „REALITY“, ktorý jej dovolil po prvýkrát získať prémiový hliník z vozidiel určených na šrot, čo výrazne podporuje jej schopnosti v oblasti cirkulárnej ekonomiky a znižovania emisií CO2.. Aj JLR tu upozorňuje na zníženie potreby primárnych materiálov a šetrenie energie.
Čo sa týka konkrétnych činností v oblasti odpadového hospodárstva v Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o., zodpovedné osoby vyzdvihli tri projekty. Prvým je recyklácia odpadového vápenca z lakovne, za ktorú je zodpovedný Dominik Dluhoš, senior líder pre životné prostredie. JLR sa v spolupráci s cementárňou v Ladcoch podarilo nájsť spôsob spracovania tohto odpadového vápenca. Tento projekt bol implementovaný v apríli 2021. Podľa vyjadrenia spoločnosti „ide o dobrý príklad cirkulárnej ekonomiky, keďže odpadový vápenec je po tepelnej úprave spracovaný a zmiešaný s novým vápencom v cementárni v Ladcoch a finálny produkt – cement – je použitý v stavebníctve.“
V lakovni znižuje množstvo odpadov aj druhý projekt, ktorý je zameraný na regeneráciu použitého rozpúšťadla, čo následne taktiež znižuje potrebu čerstvého rozpúšťadla na začiatku nového procesu, nakoľko sa od neho svojimi vlastnosťami nelíši. Za projekt je zodpovedný Vladimír Falát, vedúci procesný inžinier v tíme lakovne. Regenerované rozpúšťadlo a čerstvé rozpúšťadlo sú po fyzikálno-chemickej stránke rovnaké, pričom dodávateľ garantuje dodržanie potrebných parametrov v obidvoch prípadoch. Za účelom dodržania parametrov je každá dodávka regenerovaného rozpúšťadla testovaná. Ďalšou výhodou je ochrana zákazníka v prípade nedostatku materiálu na trhu, pričom platí, že čím čistejší odpad z rozpúšťadla, tým nižšia potreba nového materiálu, ktorý by musel vstúpiť do procesu.
Posledným projektom je proces opätovného použitia lítium-ionových batérií. „Použité lítium-iónové mild-hybridné batérie sa na Slovensku nedajú ľahko recyklovať. Produkcia hybridných vozidiel má pritom stúpajúci trend, u ktorého sa v blízkej budúcnosti nepredpokladá, že by sa menil. Pritom recyklačné technológie a zariadenia pre lítium-iónové batérie sa na Slovensku ešte len vytvárajú.“ Podľa spoločnosti JLR sa cena recyklácie takýchto batérií aktuálne šplhá na sumu 3 600 eur za jednu tonu. Tím v Nitre, pod vedením Andreja Pavloviča, senior inžiniera pre elektrické technológie, preto preskúmal a zaviedol interný proces „oživenia“ použitých lítium-iónových batérií, ktoré by inak boli považované za odpad. Na základe komplexných testov bolo možné reaktivovať riadiacu jednotku u batérií, ktoré inak nevykazovali iné fyzické defekty.
Je jasné, že sa spoločnosti pôsobiace na Slovensku zaujímajú o problematiku odpadového hospodárstva a prichádzajú s vlastnými stratégiami, riešeniami a inováciami, ako zlepšiť svoju environmentálnu výkonnosť, a zároveň znížiť svoje náklady. Napriek tomu sa ale zdá, že sektor spracovania odpadov má na Slovensku pred sebou ešte dlhú cestu, na ktorej absolvovanie je nevyhnutná podpora vlády. Podobne zakončil svoje vyjadrenie aj zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover: „Vnímame potrebu vytvárania vhodných recyklačných zariadení pre najmä priemyselné nebezpečné odpady z automobilového priemyslu, ktorých je na Slovensku stále nedostatok. Na toto bude potrebná podpora vlády SR.“
Mária Maliková, LogisticFOCUS
