Rok 2024 je rokom veľkých výziev, ale aj kumulácie neriešených či zle riešených problémov predchádzajúceho obdobia. Bázickým problémom nielen ekonomiky, ale aj celej spoločnosti je pokles počtu obyvateľov Slovenska spôsobený tak nízkou pôrodnosťou, ako aj výraznou emigráciou mladých ľudí i práceschopného obyvateľstva. Slovensko reálne vymiera, čo je už dnes cítiť vo viacerých jeho regiónoch najmä na severovýchode, východe a juhovýchode krajiny.
Dnes už prakticky niet na Slovensku oblasti činnosti, kde by sa neprejavovala absencia kvalitnej pracovnej sily. Či už ide o výrobné procesy, služby, lekársku starostlivosť, alebo školstvo. Prirodzený odchod ľudí do dôchodku, v tomto období sú to silné ročníky, ešte viac zvyšuje napätie na trhu práce, pretože ich nemá kto nahradiť a nedokáže to ani súčasný dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Pri pokračovaní tohto, z dnešného pohľadu nezvrátiteľného trendu, nutne dôjde ku kolapsu ekonomiky vo všetkých jej formách.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sa postupne stal skutočne zásadným problémom rozvoja slovenskej ekonomiky. Dobre fungujúci hospodársky mechanizmus totiž potrebuje kvalifikovanú pracovnú silu a to od pracovníkov v automobilkách až po vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. A to je ďalší problém: štruktúra vzdelávania, ktorá absolútne nezodpovedá situácii na trhu práce. Začína sa to už od stredných škôl, ale možno ešte horšie je to na vysokoškolskom stupni vzdelávania, kde na mnohých univerzitách prevláda čisto humanitné a ustupuje technické zameranie. Potom na trhu práce jednoducho chýbajú potrební ľudia. Problém nedostatku pracovnej sily negatívne ovplyvňujú aj zlé legislatívne opatrenia, ako je napríklad úprava motivujúca odchod do predčasného dôchodku alebo nedostatočne a nekoncepčne cielená politika zamestnávania pracovníkov z krajín kultúrne blízkych Slovensku.
Podnikateľské prostredie na Slovensku aj v celoeurópskom porovnaní dlhodobo považujú domáci a aj zahraniční podnikatelia, ktorí tu pôsobia, za nemotivujúce a nevyhovujúce moderným požiadavkám. Svedčia o tom nielen výsledky každoročných prieskumov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ale aj medzinárodné hodnotenia. Už dlhšie Slovensko nie je atraktívne pre zahraničné investície, pričom o ďalších potenciálnych zdrojoch ekonomického rastu sa len diskutuje, bez toho, aby sa začali presadzovať v praxi.
Slovenská obchodná a priemyselná komora má ako jediná podnikateľská inštitúcia vybudovanú dôkladnú regionálnu štruktúru, v každom krajskom meste pôsobí jej regionálna komora, takže informácie z regiónov máme skutočne relevantné. A tie hovoria, že firmám na Slovensku chýba jasné ekonomické smerovanie súčasnej vlády, ale aj jasná ekonomická politika orgánov Európskej únie. To sú dva najsilnejšie faktory, ktoré pôsobia v rozhodovacom procese na úrovni firiem, pretože firma potrebuje základnú orientáciu z hľadiska smerovania svojich investícií. Akonáhle tá orientácia chýba, tak vstupuje na neistú pôdu.
Rok 2024 je rokom, kedy si pripomíname 20. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Vývoj ukázal aj pozitíva, aj negatíva. Stále som presvedčený, že tých pozitív je viac ako negatív. Slovensko je z medzinárodného hľadiska jasne ukotvené. Európska únia má svoju váhu vo svete. Má svoje slovo vo svete a my sme v spolku s vyspelými krajinami. To je veľmi dôležitá vec, to je to hlavné pozitívum. Stali sme sa súčasťou zväzku krajín, ktorých cieľom pri jeho vzniku bola celoeurópska spolupráca, zjednotenie európskeho kontinentu.
Aká je však dnešná realita? Váha krajín Európskej únie klesá tak na svetovom hrubom domácom produkte, ako aj na globálnom obchode. Európa stráca vnútorné zdroje rastu a výrazne klesá aj jej podiel na globálnom obyvateľstve. Dnes Európska únia vrátane Slovenska dosahuje záporný rast obyvateľstva a bez výraznej imigrácie nie je schopná zabezpečiť funkčnosť svojej ekonomiky.
Ekonomická pozícia Slovenska v Európskej únii sa podľa viacerých parametrov v posledných rokoch zhoršuje. Vypovedá o tom napríklad veľkosť hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily, podľa ktorej sme sa ešte v minulej dekáde blížili k priemeru Európskej únie, ale za prvé roky tejto dekády sa tento parameter zhoršil.
Slovensko je z hľadiska počtu obyvateľov zemegule na 118. mieste na svete, čo predstavuje menej ako 0,06 percenta svetového obyvateľstva, obdobne nízke sú naše podiely na svetovom hrubom domácom produkte či svetovom obchode. Napriek tomu, alebo práve preto, Slovensko môže pozitívne profitovať z medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Základným predpokladom je jasná hospodárska politika, neoslabovanie našej pozície a kredibility vnútornými, často žabomyšími problémami, jasná podpora a presadzovanie našich záujmov .
V medzinárodnom meradle Slovensko má jednoznačne potenciál úspešného pôsobenia v medzinárodných hospodárskych vzťahoch nielen v klasickom obchode, ale aj v know-how či v intelektuálnej sfére. Integračné pôsobenie v rámci Európskej únie je nesporne pre Slovensko prínosom, ale jednoznačne za predpokladu rešpektovania neobmedzovania štátnej suverenity a posilňovania pozície jednotlivých členských krajín pri tvorbe celoeurópskych politík. V tom vidím garancie našej budúcej prosperity a rozvoja.
Presadzovanie ďalšej politickej integrácie a obmedzovanie rozhodovacej právomoci jednotlivých členských krajín je cestou do pekla a výsledkom bude dezintegrácia aj v tých oblastiach, v ktorých je integrácia potrebná a užitočná. Skutočný Európan je Slovák, Maďar, Poliak, Francúz či Nemec, a nie bruselský euroúradník.
Ja som zástancom integrácie. Ale na druhej strane musíme povedať, akej integrácie. Obrovská výhoda integrácie je veľký spoločný trh a rovnaké pravidlá na tom trhu. Ale likvidácia konkurencie, či už cez daňové, alebo iné princípy, je podľa mňa škodlivá, lebo tým likvidujeme konkurenčnú schopnosť Európy ako celku.
A o tom sú tie padajúce čísla – podiel na svetovom hrubom domácom produkte, podiel na svetovom obchode, podiel na svetových investíciách, kde všade kontinuálne Európa za ostatných 10 rokov klesá. A to práve preto, že príliš chceme mať koncentrovanú administratívu v Bruseli, ktorá neberie ohľad na to, že Poľsko má tieto výhody, ale tieto nevýhody, Slovensko má zase tieto výhody a tieto nevýhody atď.
Ako najväčšie riziko pri tejto unifikácii vidím likvidáciu vnútornej konkurencieschopnosti jednotlivých krajín Európskej únie dovnútra, na vnútornom trhu. Akonáhle všetkým stanovíme rovnaké podmienky, tak vnútorne som presvedčený, že budú nastavené podľa tých najväčších krajín. A to bude ničiť ekonomiky malých krajín. Toto nie je tá cesta.
My skutočne musíme dodržať to, že Európska únia je určitý spolok, združenie, akokoľvek to nazveme, suverénnych krajín, ktoré svoju suverenitu koordinujú v určitých oblastiach s ostatnými členskými krajinami v záujme spoločného cieľa. Čo má byť ten spoločný cieľ? Spoločný cieľ tejto európskej spolupráce má byť v prvom rade zlepšovanie životnej úrovne občanov Európskej únie, zlepšovanie ekonomík a ich konkurencieschopnosti. No a vo finále silnejšie medzinárodné postavenie.
Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
