Nedostatok odborne vzdelaných mladých ľudí, sa preto pochopiteľne stáva nočnou morou našich zamestnávateľov. Dopyt zamestnávateľov po technicky vzdelaných absolventoch každým rokom rastie, no zo školských lavíc ich každý rok vychádza čoraz menej. Tým sa len zväčšuje priepasť medzi prepojením vzdelávania s trhom práce. Školy zároveň nevedia žiakov pripraviť na požiadavky pracovného trhu. Školstvo by nám malo pripraviť takých ľudí, ktorí rekvalifikáciu po skončení školy nebudú potrebovať. Nepotrebné odbory by mali byť nekompromisne zrušené. Verejné peniaze, ktoré sú investované do vzdelávania a prípravy, sa daňovým poplatníkom nevracajú vo forme kvalitných absolventov. Táto problematika sa, žiaľ, nerieši systematicky, preto najbližšia vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb, by mala zohľadňovať potreby zamestnávateľov, najmä pokiaľ ide o pracovné sily, a systém vzdelávania s orientáciou na trh práce by mala jednoznačne označiť za svoju prioritu. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší rast slovenských podnikov. Nie vždy je vyšší stupeň vzdelania zárukou kvality a uplatnenia na trhu práce.
V minulom roku sa pracovný trh na Slovensku vyznačoval vysokou mierou neistoty, ktorú spôsobila ešte doznievajúca pandémia, a predovšetkým vojenský konflikt na Ukrajine a následné sankcie. Pretrvávajúca vojna spôsobila výpadky v dodávateľských reťazcoch, ako aj výrazné zvýšenie cien energií. Následné zdražovanie a inflácia ešte viac skomplikovali situáciu mnohých firiem. Toto všetko sa podpísalo pod to, že situácia na pracovnom trhu sa veľmi rýchlo menila a všetci sme boli nútení na tieto zmeny veľmi rýchlo reagovať. Ďalším dlhodobým problémom v niektorých regiónoch je nedostatok pracovnej sily všeobecne. To sa firmy snažia riešiť zamestnaním zamestnancov z tretích krajín, ale naša legislatíva je byrokraticky a časovo oveľa náročnejšia než v okolitých krajinách.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine začiatkom minulého roka k nám prišli hľadať bezpečné útočisko tisícky utečencov. S príchodom ľudí od našich východných susedov sa objavili aj obavy, že budú záťažou pre sociálny systém a preberú pracovné miesta. V skutočnosti už ukrajinskí imigranti pomáhajú štátnej kase vyššími daňami aj spotrebou. A prospievajú tiež pracovnému trhu, ktorý trpí nedostatkom ľudí, predovšetkým na nižšie kvalifikovaných miestach.
Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo by mohli vysoko kvalifikovaní Ukrajinci obsadzovať miesta s nižšou úrovňou kvalifikácie:
- Jazyková bariéra: Aj keď mnoho Ukrajincov ovláda anglický jazyk, môže byť stále prekážkou pri hľadaní práce na vyššie kvalifikovaných pozíciách, napr. v prípadoch, keď je potrebné ovládanie aj miestneho jazyka. Nedostatočné ovládanie slovenského, či napr. anglického jazyka môže obmedziť ich možnosti uplatniť sa na vyššie kvalifikovaných pracovných miestach.
- Nezrovnalosti v kvalifikácii: Niektoré ukrajinské vzdelávacie tituly a kvalifikácie nemusia byť jednoznačne zlučiteľné so systémom a požiadavkami pracovného trhu na Slovensku. To môže spôsobiť problémy pri uznaní ich kvalifikácie a postavenie v konkurenčnom prostredí.
- Nedostatok skúseností: Uplatnenie na vyššie kvalifikovaných miestach si často vyžaduje aj relevantné pracovné skúsenosti. Ak majú Ukrajinci obmedzenú prax alebo sa ich skúsenosti nezhodujú s miestnymi požiadavkami, môže to byť prekážkou pri získavaní vyššie kvalifikovaných pozícií.
Pre využitie potenciálu vysoko kvalifikovaných cudzincov, vrátane Ukrajincov, môže byť jednoznačne užitočná jazyková podpora (kurzy alebo iné programy na zlepšenie jazykových schopností, ktoré môžu pomôcť prekonať jazykové bariéry a zlepšiť si šance na zamestnanie na vyššie kvalifikovaných miestach), ako aj uznávanie kvalifikácie, predovšetkým v nedostatkových povolaniach by to mohlo byť pre nás prínosom. Jedným z hlavných dlhodobých problémov pracovného trhu je spomínaný nedostatok ľudí s potrebnou kvalifikáciou. Ľudia, ktorí sú dostupní na pracovnom trhu, nemajú potrebné vzdelanie a zručnosti. Riešením je, popri zlepšeniach vo vzdelávaní, aj lepšia komunikácia a zvýšenie informovanosti smerom k študentom, aby poznali možnosti a vedeli, v ktorých oblastiach by mali najvyššie šance na uplatnenie v praxi. Ďalším riešením je rekvalifikácia, no aj celoživotné vzdelávanie ľudí, ktorého význam sa ešte zvyšuje vzhľadom na nové technológie a vznik pracovných miest súvisiacich s prechodom na ekologicky udržateľné zdroje energie. Ďalším dlhodobým problémom v niektorých regiónoch je nedostatok pracovnej sily všeobecne. To sa firmy snažia riešiť zamestnaním zamestnancov z tretích krajín, ale naša legislatíva je byrokraticky a časovo oveľa náročnejšia než v okolitých krajinách.
Slovenské firmy si uvedomujú, že musia neustále investovať do moderných technológií, a s tým súvisí aj využívanie umelej inteligencie. Výhodou je, že moderné technológie zvyšujú efektivitu práce a zlepšujú pracovné podmienky zamestnancov. Odbremeňujú ľudí od fyzicky náročnej práce alebo od rutinných činností. Preberajú najmä úlohy, ktoré sú pre ľudí zväčša neatraktívne alebo príliš namáhavé. Tieto technológie si však vyžadujú investície zo strany firiem a neraz aj štátu, ako aj zaškoľovanie pracovníkov.
Pracovný trh sa mení tak rýchlo, že je náročné predvídať vývoj aj na niekoľko mesiacov dopredu, nieto ešte predpokladať, čo bude o rok či dva. Jednoznačným trendom je rozvoj zelenej ekonomiky. Pracovné miesta v tejto oblasti budú pribúdať. Ďalej bude rásť aj význam online vzdelávania. Mnoho závisí od toho, ako sa ďalej bude vyvíjať geopolitická situácia, čo však nevieme predvídať. Čo sa týka miezd, tak tie najmä pod tlakom inflácie postupne rastú, a to najmä v odvetviach s najvýraznejším nedostatkom pracovnej sily, ako je napríklad výroba či stavebníctvo, finančný sektor a IT.
Ing. Tomáš Malatinský, MBA, Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR
