Ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy sa síce vlani vrátili k výraznejšiemu rastu HDP, ktorý dosiahol 2,6 % v porovnaní s 0,8 % v roku 2023. No napriek tomu, ako vyplýva z najnovšej analýzy nadnárodnej spoločnosti Coface, globálneho lídra v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, ani oživenie spôsobené klesajúcou infláciou, rastúcimi reálnymi mzdami a silnou súkromnou spotrebou, najmä v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku nezabránilo rastu insolvencií. Slovenské insolvencie sa podľa Martina Procházku, Head of Risk Underwriting Coface pre Slovenskú republiku a Česko, vyvíjali podľa očakávaní. „Štvrtý štvrťrok bol však výraznou odchýlkou s pomerne dramatickým poklesom,“ podotýka Martin Procházka.
Paradoxný vývoj
Inflácia v regióne vlani medziročne klesla na 4,6 % z 11,2 % v roku 2023 v dôsledku nižších cien energií a lepších podmienok v dodávateľskom reťazci. Toto ekonomické oživenie sa však nepremietlo do odolnosti firiem. Hoci sa počet insolvencií v regióne znížil o 9 %, a to z 50 248 v roku 2023 na 45 938 v roku 2024, tento pokles je zavádzajúci. Čísla skreslili regulačné zmeny v Maďarsku. Bez zohľadnenia Maďarska sa počet prípadov platobnej neschopnosti zvýšil z 29 771 v roku 2023 na 30 680 v roku 2024 (+3 %). Poukazuje to na pretrvávajúcu krehkosť firemného prostredia v regióne.
„Po turbulenciách v roku 2023 naznačovali makroekonomické ukazovatele zvoľnenie. Mnohé firmy, najmä v oblasti výroby a dopravy, však už absorbovali príliš veľa šokov,“ konštatuje k výsledkom Mateusz Dadej, regionálny ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu. Ako dodáva, nárast počtu insolvencií odráža hlbšie štrukturálne problémy a oneskorený vplyv minulých kríz.
Slovensko v závere roka prekvapilo
Pre Slovensko bol vlaňajšok podľa Martina Procházku rokom stabilizácie a neistoty. Hoci prvý polrok bol poznačený nepriaznivým vývojom, záver roka priniesol obrat. „Štvrtý štvrťrok bol výraznou odchýlkou s pomerne dramatickým poklesom a odvtedy sa platobná neschopnosť na Slovensku pohybuje na nižšej úrovni. To prispelo k medziročnému poklesu insolvencií napriek nepriaznivému vývoju v prvej polovici roka 2024,“ vysvetľuje Martin Procházka. Dynamika platobnej neschopnosti firiem bola na Slovensku -3,5 % a počet insolvencií dosiahol 386. Najvýraznejší nárast počtu insolvencií zaznamenal vlani na Slovensku sektor stavebníctva. „Podľa nás má však sektor už to najhoršie za sebou a v tomto roku očakávame mierne oživenie,“ konštatuje Martin Procházka. Mierne zhoršenie zaznamenali aj sektory dopravy, strojárstva a kovospracujúceho priemyslu. „No v porovnaní so stavebníctvom ide o malé počty v rozsahu jednotiek podnikov. Tu sa pod vývoj podpisuje jednak nepriaznivá situácia na nemeckom trhu, kam smeruje podstatná časť vývozu týchto odvetví, ako aj relatívne drahé energie,“ dopĺňa Martin Procházka.
Pokiaľ ide o najväčšie prípady insolvencií na Slovensku, vlani k nim patrili strojárska spoločnosť Trens, dopravná spoločnosť B.T. Transport, výrobca automobilových antén Calearo a distribútor liekov Pharmos. Pokus o reorganizáciu spoločnosti Korad Radiators, ktorý sa začal v roku 2023, zlyhal a v roku 2024 bol zmenený na konkurz.
Najväčší rast insolvencií má Slovinsko
V regióne SVE bolo celkovo niekoľko kľúčových odvetví obzvlášť zraniteľných. Sektor dopravy zápasil s klesajúcim objemom nákladnej dopravy a pretrvávajúcimi nákladovými tlakmi. Spracovateľský priemysel čelil klesajúcemu objemu zákaziek a nedostatku pracovných síl, kým stavebný sektor zasiahli rastúce úrokové sadzby a oslabené investície, najmä do rezidenčných projektov. Tieto sektory zaznamenali nadpriemerný nárast miery platobnej neschopnosti.
Platobná neschopnosť najvýraznejšie vzrástla v Slovinsku (+32,4 %), ďalej v Lotyšsku (+24,6 %), Estónsku (+10,2 %) a Chorvátsku (+7,3 %), a to v dôsledku slabého domáceho dopytu, rastúcich nákladov a štrukturálnych problémov, najmä v stavebníctve a obchode. Poľsko zaznamenalo tiež až 19 % nárast počtu insolvencií, a to najmä v dôsledku prijatia reštrukturalizačných postupov z obdobia pandémie, ktoré sa v súčasnosti vo veľkej miere používajú na riešenie problémov s likviditou. Významný nárast v podmienkach vysokej inflácie a fiškálnej nerovnováhy zaznamenalo Rumunsko, o 9,4 %, kde s problémami zápasili stredné a veľké spoločnosti.
Česko (+1,9 %) a Slovensko (-3,5 %) vykázali relatívne stabilný vývoj. Litva zostala medziročne takmer na rovnakej úrovni (-1 %), pričom insolvencie sa sústredili na sektory stavebníctva a maloobchodu. Na druhej strane, najvýraznejší pokles insolvencií zaznamenalo Maďarsko (-25,5 %), čo je výsledok regulácií po dočasnom náraste v roku 2022. Výraznejší pokles zaznamenali Srbsko a Bulharsko (-12,1 %, resp. -5,7 %), čo odráža stabilnejšie makroekonomické podmienky.
Výhľadovo vládne optimizmus
„V roku 2025 očakávame v regióne SVE mierne zlepšenie vývoja platobnej neschopnosti,“ konštatuje Mateusz Dadej. Rozhodujúce bude uvoľnenie oneskorených prostriedkov z fondov EÚ a oživenie spotreby domácností. „Prísne úverové podmienky a neistota v globálnom obchode – najmä eskalácia obchodného napätia medzi USA a EÚ – však predstavujú pre náš scenár značné riziko,“ upozorňuje Mateusz Dadej. S tým súhlasí aj Martin Procházka. Na Slovensku by mal tiež pokračovať klesajúci trend počtu insolvencií, čo je mierny dôvod na optimizmus. „No musíme si uvedomiť, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika je oveľa citlivejšie na prípadné narušenie svetového obchodu v dôsledku obchodnej politiky USA. Eskalácia obchodných vojen tak môže pozitívne trendy veľmi rýchlo zvrátiť,“ dodáva Martin Procházka.
Najnovšia správa o vývoji insolvencií spoločnosti Coface tak ukazuje, ako právne rámce, hospodárske podmienky a geopolitické riziká formujú dynamiku platobnej neschopnosti v regióne strednej a východnej Európy. „Hoci sa rast vrátil, mnohé podniky zostali v režime prežitia. Na zabezpečenie dlhodobej stability budú nevyhnutné trvalé investície a jasná politika,“ konštatuje Jarek Jaworski, regionálny generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu.
Zdroj: Coface