Výrobcovia sa pravdepodobne môžu tešiť na ďalšie obmedzenia

27.02.2023 | FOCUS na Slovensko

Vplyv rôznych nariadení, smerníc či odporúčaní Európskej únie na výrobcov v prakticky všetkých odvetviach je už dávno známy. Či už je cieľom ochrana vnútorného trhu, spotrebiteľa alebo životného prostredia, najrôznejšie príkazy a usmernenia komplikujú biznis a život mnohým spoločnostiam. Takým prípadom sú aj chemické látky, ktorých používanie je obmedzované alebo aspoň sledované. A do budúcna je pravdepodobné, že sa tieto kategórie budú rozširovať, a to s vplyvom nielen na firmy, ale aj na spotrebiteľov.

Výrobcom elektroniky je už dve desaťročia známa skratka ROHS, odvodená z Directive on the Restriction of the Use of Certain Hazardous Substances in Electrical and Electronic Equipment, čo je smernica, ktorá limituje prítomnosť nebezpečných látok, ako je napríklad olovo, ortuť, kadmium a iné, v elektronike. Prísne normy musia byť dodržiavané a v prípade potreby dokladané aj dokumentmi. Táto smernica má okrem iného pomôcť v prípade životného cyklu elektroniky, ktorá mnohokrát končí na skládkach, kde spôsobuje znečistenie ťažkými kovmi.

Jedným z produktov, ktoré obsahujú práve ťažké kovy, sú batérie, ktoré sa s nástupom elektromobility taktiež dostávajú stále viac do popredia. ROHS sa ich síce netýka, no i v tejto oblasti existuje smernica EÚ. Zaujímavejšie sa ale zdajú opatrenia na ochranu pracovníkov, ktorí by tieto batérie mohli vyrábať – len tento mesiac boli v tejto oblasti Európskou komisiou navrhnuté zmeny. Konkrétne ide o návrh výrazne zníženej limitnej hodnoty expozície pre olovo, ktorá by mala pomôcť predchádzať zdravotným problémom pracovníkov, ktorí s ním pracujú. V rovnaký deň bolo navrhnuté aj zavedenie limitnej hodnoty expozície pre diizokyanáty, čo môže zabrániť vzniku astmy a iných respiračných ochorení. Olovo a diizokyanáty sa pritom môžu využívať pri výrobe batérií a v procesoch výroby ľahších elektrických vozidiel, vo veterných turbínach, alebo ako izolačné materiály pri obnove budov, čo ich robí celkom kľúčovými pri dosahovaní klimatickej neutrality.

Keďže sa predpokladá, že celosvetová produkcia chemických látok sa do roku 2030 zdvojnásobí, Európska komisia aj tu zverejnila svoju stratégiu udržateľnosti v oblasti chemických látok, ktorá si dáva za cieľ lepšie chrániť občanov a životné prostredie a podporovať inovácie usilujúce sa o vytváranie bezpečných a udržateľných chemických látok. Medzi opatrenia v tejto oblasti patrí napríklad zákaz využívania tých najškodlivejších chemických látok v spotrebnom tovare, pričom ich použitie by malo byť povolené iba tam, kde je to nevyhnutné, či postupné ukončenie používania perfluóralkylových a polyfluóralkylových látok (PFAS) v EÚ, opäť s výnimkou prípadov, keď je ich používanie nevyhnutné.

Európska komisia – Stratégia udržateľnosti v oblasti chemických látok

Chemické látky v EÚ obmedzuje hneď niekoľko legislatívnych inštrumentov, pričom snáď najznámejším z nich je REACH – Regulation on Registration, Evaluation, Authorisation and Restriction of Chemicals. Táto regulácia je považovaná za jednu z najkomplexnejších v Európskej únii, a má viacero častí. Dôležitou súčasťou je napríklad zoznam látok vzbudzujúcich mimoriadne obavy (Substances of Very High Concern, SVHC), čo je zoznam v súčasnosti vyše 200 nebezpečných látok, ktorý sa pravidelne rozširuje. REACH taktiež vyžaduje komunikáciu informácií o použitých chemikáliách vo výrobkoch naprieč dodávateľskými reťazcami.

V poslednej dobe sa o rozruch starajú práve PFAS – ide o tisíce látok, mnohé z ktorých spotrebitelia používajú každý deň, ktoré sa dostávajú do prostredia, vrátane pitnej vody, a tým pádom sa dostávajú aj do ľudského tela, kde môžu spôsobovať celý rad problémov. PFAS sú látky obsahujúce väzby uhlíka s fluórom, ktoré patria medzi najsilnejšie v organickej chémii a tým pádom sa ťažko odbúravajú, pričom na druhej strane ich používanie umožňuje, že sa dokážu veľmi rýchlo dostať do životného prostredia. PFAS látky sú veľmi stabilné aj za vysokej teploty, preto sa často používajú ako spomaľovače horenia či priamo v hasiacich penách, čím sa práve často dostávajú do životného prostredia. Okrem toho sú napríklad používané v outdoorovom oblečení, keďže niektoré odpudzujú vodu, v obaloch na potraviny, keďže niektoré odpudzujú tuk, ale patrí sem napríklad aj teflón.

Problémom PFAS je fakt, že v súčasnosti je nimi kontaminované prakticky všetko, vrátane miest v Antarktíde a Arktíde. I keby sa dnes tieto látky celkom prestali vyrábať, znečistenie by trvalo ešte celé generácie. Pre ťažkosť odbúrania či vlastného rozpadu bývajú preto označované aj ako „forever chemicals“. U mnohých pritom existuje podozrenie, že sú karcinogénne, ďalšie pravdepodobne u ľudí ovplyvňujú hormonálny systém.

Niektoré látky PFAS sa už dostávajú do regulácie REACH a zoznamu SVHC. V januári Európska chemická agentúra (ECHA) zverejnila návrh obmedzenia látok PFAS, ktorý by sa mal týkať približne 10 000 látok. Tento návrh, ktorý je možné nájsť na stránkach ECHA, bude mať verejnosť možnosť komentovať od marca do septembra 2023. Podľa správy, ktorej vznik podporila Severská rada ministrov, a ktorá hovorí okrem iného aj o výskyte látok PFAS, už teraz existuje mnoho alternatív, ktoré by mohli aspoň čiastočne obmedziť používanie týchto látok.

Kým toto konkrétne obmedzenie je zatiaľ stále v prípravnej fáze, sledovanie procesu, prevencia či včasná reakcia môžu v budúcnosti značne pomôcť výrobcom, ktorí by sa mohli dostať do situácie, že budú musieť nahradiť látky, ktoré dnes bežne používajú.

Mária Maliková

Použité zdroje: Európska komisia, Severská rada ministrov, Európska chemická agentúra

Baoli sa ďalej rozvíja a predstavuje svoj nový retrak KBR

Nový retrak Baoli KBR 14-20, ktorý navrhol výskumný a vývojový tím KION Group, sa už začína vyrábať v najmodernejšom výrobnom závode skupiny KION v čínskom Xiamene. Nový retrak ponúka veľmi dobrý výkon a variabilné prevedenie výšky zdvihu a nosnosti, zároveň výrazné zlepšenie produktivity a efektivity manipulácie s materiálom, pričom je vhodný pre širokú škálu využitia.