Akú rolu hrá kombinovaná doprava v súčasnom podnikateľskom prostredí? Sú podmienky pre kombinovanú dopravu na Slovensku dostačujúce? O odpovede na tieto a ďalšie otázky sme požiadali Miloša Mervarta, CCO spoločnosti METRANS Group.
Vaša spoločnosť sa špecializuje na kombinovanú nedoprevádzanú dopravu. Môžete zhodnotiť postupný vývoj tejto oblasti najmä pod vplyvom udalostí posledných rokov?
Medzinárodná obchodná výmena a s ňou tiež globálna preprava mnoho rokov rástli a zdalo sa, že tento proces nemôže nič zastaviť. Táto situácia mala bezpochyby pozitívny vplyv na rozvoj logistiky, optimalizovali sa procesy, všetko s jasným cieľom pokryť rastúci dopyt po prepravných službách a zároveň uspieť v konkurenčnom prostredí. Potom sa ale objavil ďalší, dosiaľ nepoznaný faktor, celosvetová pandémia COVID-19, a po jej doznení nasledovala ruská invázia na Ukrajinu. Už počas pandémie sa ukázalo, že k dokonalosti vypiplané prepravné reťazce, rýchlosť a frekvencia prepráv sú síce možné, ale môžu byť veľmi náchylné na zlyhanie. Pravidlo najužšieho miesta systému je všeobecne známe a jeho platnosť sa počas pandémie naplno potvrdila. Nepravidelný servis námorných liniek mal za následok zahltenie prístavov, následne sa táto vlna šírila do systémov kontinentálnych prepráv a dobehla až na vnútrozemské terminály. Pandémia dokonale infikovala globálnu logistiku.
Ale vráťme sa do prítomnosti a k dnešnej situácii. Prepravná kapacita ULVC (Ultra Large Container Vessel) je dnes obrovská, no jednako sú moderné prístavy schopné tieto objemy spracovať. Rovnako tak je možné zaistiť následnú a bezproblémovú kontinentálnu distribúciu kontajnerov. Ale len pokiaľ je dodržaný jeden základný parameter – pravidelnosť. Žiadna infraštruktúra nie je nafukovacia, či už ide o prístavy alebo železnice. Doháňať potom kumulované objemy je nereálne, stojí to veľa úsilia na strane dopravcov a má to, bohužiaľ, dopad aj do (viac)nákladov na prepravy.
Ako vnímate úlohu kombinovanej prepravy v súčasnom podnikateľskom prostredí?
Význam kombinovanej prepravy je celkom zrejmý. Žiadny iný prepravný systém nie je schopný zabezpečiť dopravu porovnateľného objemu kontajnerov v požadovanom čase a kvalite. Aj v budúcnosti budú vedľa seba koexistovať rôzne prepravné módy, cestná a železničná preprava – oboje má svoje opodstatnenie. Vždy bude existovať dopyt po rýchlej preprave alebo na krátke vzdialenosti. To je ale iný segment mimo hlavný tovarový prúd. Všetky dlhšie trasy a pravidelné objemy musia smerovať na železnicu. Kombinovaná preprava s medziskladovaním na vnútrozemských termináloch je v konečnom efekte oveľa flexibilnejšia. Ponúka zákazníkom väčší stupeň voľnosti z hľadiska plánovania a tým v konečnom dôsledku tiež pomáha znižovať ich logistické náklady. Aktuálne avizované zvýšenie mýta v Nemecku skoro na dvojnásobok je príkladom, a tiež súčasne možno signálom pre budúce zmeny. Zvýšenie poplatkov za diaľničné mýto, a nielen v Nemecku, je okrem iného vyvolané verejným tlakom na zníženie emisií skleníkových plynov, pretože kamiónová preprava neustále rastie a významným dielom sa podieľa na jej emisiách. V ekológii ako ďalší faktor vstupuje do hry trvalo udržateľná preprava. Aspekt klimaticky neutrálnej prepravy je pre METRANS dôležitou témou už mnoho rokov, v tomto ohľade sme skutočne predbehli dobu. Naša spoločnosť patrí medzi priekopníkov klimaticky neutrálnej prepravy. Udržať cargo na železnici, ďalej navýšiť jeho podiel, to by mal byť spoločný cieľ modernej logistiky. Náš produkt HHLA-Pure ponúka CO2-neutrálnu prepravu medzi námornými prístavmi a vnútrozemím v celom CEE regióne a je svojím rozsahom celkom ojedinelý. Prístavy Hamburg, Bremerhaven a Koper stáli na počiatku tohto projektu, ktorý stále rozširujeme. Začiatkom septembra tohto roka zaraďujeme do HHLA-Pure ďalšie prepravné smery, a to Wilhelmshaven, Gdansk, Rotterdam, Terst a Rijeku.
Akým výzvam musia v súčasnej dobe čeliť spoločnosti poskytujúce kombinovanú dopravu? Kde treba, podľa vás, hľadať riešenia?
Kombinovaná preprava využíva železnicu, preto aj dôraz musí byť kladený na kvalitnú, kapacitnú a spoľahlivú železničnú infraštruktúru. Jednoznačná väčšina našich produktov je cezhraničných, takže máme možnosť porovnávať. Bohužiaľ, na tomto poli vidíme mnoho nedostatkov, a to v celoeurópskom kontexte, Slovensko tiež nie je výnimkou. Do Dunajskej Stredy, kde sa nachádza najväčší slovenský kontajnerový terminál, stále ešte nevedie kapacitná elektrifikovaná železnica. Existujúca kapacita je z veľkej časti vyhradená pre osobnú dopravu. Bolo vypracovaných už veľa štúdií, realizácie však na seba nechávajú čakať. Sme toho názoru, že štát by sa mal starať hlavne o rozvoj infraštruktúry, ktorá slúži všetkým, a zbytočne nezasahovať do komerčných oblastí, ako je výstavba intermodálnych terminálov. Sieť kontajnerových terminálov METRANS je nakoniec dôkazom o realizovateľnosti tohto variantu, že sa dá realizovať investičná výstavba bez podpory štátu a zbytočného prerozdeľovania, ktoré nakoniec vedie k deformácii trhu.
Sú podmienky pre rozvoj kombinovanej dopravy na Slovensku dostačujúce? Kde vidíte najväčšie prekážky brániace jej širšiemu využitiu a ako hodnotíte perspektívy jej ďalšieho rozvoja?
Téma infraštruktúry bola už zmienená skôr a Slovensko v tomto ohľade má čo doháňať. Priepustnosť a kvalita nami využívaných tratí je nedostačujúca a zlepšenie v nedohľadne. Nedostatok financií, pomalé plánovanie a realizácia, to sú všeobecne známe problémy. Neexistuje jasná vízia, ktorá by bezo zmeny prečkala jedno volebné obdobie. Ale líniová infraštruktúra, kam železnice patria, je strategická záležitosť, vyžaduje dlhodobé plánovanie, ktoré nebude ovplyvňované výsledkom ďalších volieb. A tak sa vlastne už desiatky rokov potácame na mieste, ale hlavne zaostávame za Európou. Ale buďme objektívni, ani v Česku nie je stav oveľa lepší, a aj iné krajiny majú so železničnou infraštruktúrou mnoho problémov. Smutným svedectvom môže byť fakt, že preprava z Dunajskej Stredy do Hamburgu môže byť rýchlejšia a tiež ekonomicky výhodnejšia dlhšou cestou cez Rakúsko. Treba k tomu niečo dodať? Kvalitnejšia trať s vyššou priepustnosťou, podpora intermodálnej prepravy, to je hmatateľná a správne cielená podpora štátu. Jasne deklarovaný cieľ požadujúci zvýšenie záujmu o železničnú prepravu a k tomu transparentne nastavená podpora. Vzorov v zahraničí je viacero, chce to ale mať rozhľad a silu rozhodnúť.
Ako hodnotíte úroveň kombinovanej prepravy na Slovensku v európskom kontexte?
Kombinovaná preprava a Slovensko, to je pre METRANS história siahajúca pred rok 2000, činnosť v Dunajskej Strede sme totiž zahájili už v roku 1999. Celý tento časový úsek je obdobím rastu. Rozvinula sa naša vlastná terminálová sieť, ktorá sa rozšírila o Košice a Žilinu, pribudli aj terminály ďalších intermodálnych dopravcov. V tomto celkovom ohľade vnímame Slovensko ako štát s pomerne dobre rozvinutou intermodálnou prepravou.
Slovensko je ale zároveň pomerne malá krajina so zložitou geomorfológiou, veľké sídelné mestá s koncentráciou obyvateľstva, spotreby a výroby sa koncentrujú na pomerne malom území. Na základe týchto parametrov a dnešného dopytu považujeme pokrytie Slovenska prekladiskovými terminálmi za dostačujúce. Teraz ide o to, aby spoľahlivo fungovali koľaje spájajúce tieto terminály. To je hlavný motor, aby sa ďalej zvýšil záujem o tento druh prepravy a pritiahol pozornosť ďalších zákazníkov. Preprava prístav – terminál alebo späť, tej je dnes málo alebo úplné minimum. Kľúčom pre rozvoj a budúci úspech je integrovaná intermodálna sieť, ktorá ponúka rôzne prepravné kombinácie, riešenia na mieru jednotlivých zákazníkov.
Zdroj: Logistic News
